Vianoce

Sedím v dome, kde je kúrenie napeckované na maximum, na nohách mám froté ponožky a predsa sa trasiem. V nemocnici mi povedali, že to tak bude. Ja ale viem, že toto nie je len z nových liekov. V tejto zimnici je aj kúsok smútku a ľútosti, že pri vianočnom stole v dome mojich rodičov sedia namiesto šiestich vytešených ľudí len traja. A asi im do smiechu nie je. Tento rok mi rakovina totálne poprehadzovala plány. Nielen tie cestovateľské a rodinné. A nielen mne. O pár dní priletí moja mama a donesie nám trochu Vianoc sem. Do krajiny, v ktorej sa odohral vianočný príbeh.Veľmi sa snažím, aby ma tieto Vianoce nezlomila depresia. Tá je najlepšou kamarátkou rakoviny a spolu tvoria silný tím, ktorému sa ťažko vzdoruje. Tento rok ma už tie zákerné kamarátky trápili dosť. A jeho posledné dni im nemienim venovať.Hneď ráno som sa dala ostrihať. Na hlave mám po polroku konečne celkom slušný účes. V ženských magazínoch píšu, že nakupovanie a kaderník zaháňajú depresiu. Na nakupovanie ešte nemám silu, ale kaderníctvo som zvládla. V hebrejčine sa Vianoce povedia Sviatok narodenia. Trochu popisné, ale presné. Na Vianoce sa narodila nádej.Prakticky z ničoho. Vianočný príbeh mohol byť aj pohromou, ak by sa nebo a dobrí ľudia nezľutovali. V to verím. V zásahy z neba v podobe dobrých ľudí.A ešte verím, že budúce Vianoce budú také, aké by sme všetci veľmi chceli. Bez zákerných kamarátiek.