Zabáva sa. Umiera

Má ale problém. Rakovina v poslednom štádiu. Z onkologického hľadiska uzavretá kapitola. Liečba, ktorú berie, je už len na zmiernenie bolestí a "regeneráciu". Boaz mi povedal, že všetko v jeho živote prišlo neskoro. K lekárovi, ako mnohí onkologickí pacienti, prišiel až vtedy, keď sa dalo urobiť už len málo. A ešte lekári stratili pár týždňov hľadaním toho, kde je vlastne zrada. Boazova rakovina sa správa ešte zákernejšie ako väčšina iných rakovín. Boaz sa aj neskoro zamiloval. Až vtedy, keď začal behať po lekároch. Svoju lásku už pustil k vode. Ani nie tridsaťročná žena nemá podľa neho byť potrestaná za to, že sa zamilovala do chorého muža. Boaz už chodí s kyslíkovým prístrojom. Občas mu nestačí kyslík a prichádza kolaps. Minule išiel Boaz do baru a opil sa tak, že si nevšimol, že mu nejaký podarený kamarát kyslíkový prístroj niekam schoval. Vrátil mu ho, až keď Boaz začal modrať. Krutý žartík, ale Boaz sa na ňom smeje ako diabol. Že vraj adrenalín potrebuje viac ako inokedy. Boaz mi povedal, že posledné mesiace svojho života sa chce len zabávať. Už vzdal konzultácie s inými špecialistami, do ktorých ho tlačia priatelia. Vybavil firemné veci, poriešil rodičov (teda aspoň materiálne, lebo inak je to tragédia) a už sa len zabáva. Teda tak ako sa môže zabávať chlap, čo mal kedysi 80 kilogramov a dnes má ledva 60 a pritíska si kyslíkovú masku k tvári. V jeho očiach však napriek všetkému vidím pokoj a sem tam dokonca radosť. Je to pohodový spoločník a charizmatický chlap. Dnes sme sa stretli vo vchode do nemocnice. Opieral sa o stĺp a čakal na odvoz. To, že umiera má napísané v držaní tela. Doteraz bol narovnaný ako strunka. Dnes som videla pokrčeného starca. Pýtala som sa ho, čo má dnes na pláne. Ide do baru. Zabávať sa.