Žena v bielom

Dovrat hovorí, že za vrásky sa nehanbí. Život sa k nej zachoval svinsky. Presne takýto výraz používa, hoci inak je veľmi kultivovaná. Dovrat sa štyridsať rokov stará o svoju, podstatne mladšiu, duševne chorú sestru. Keď bola Lea malá, presne nevedeli, čo to je, dnes lekári hovoria, že je to istá forma autizmu. Lea je komplikovaná povaha, často sa zlostí, nevie formulovať svoje potreby a neberie ani ohľad na potreby Dovrat, lebo ich zrejme ani neregistruje. Narodila sa ešte s ďalšími zdravotnými problémami a lekári ich rodičov upozorňovali, aby nedúfali, že sa dožije dospelosti. Je už dávno dospelá a rodičia už nežijú.
Jej jedinou rodinou je Dovrat. Roky rokúce Leu opatruje s minimálnou pomocou od sociálnej pracovníčky a jedinej priateľky, čo jej zostala a občas jej sestru postráži.
Pred rokom si Dovrat pri zápase, ktorý sprevádza takmer každé prezliekanie, všimla, že Leino materské znamienko na chrbte má krvavé okraje. Ich rodinná lekárka bola skúsená praktička a hneď ich vyšikovala na odborné vyšetrenie. Bolo to zhubné. 
Noví, neznámi lekári, vyšetrenia, infúzie, veľa ľudí, to všetko len prispelo k chaosu v Leinej mysli. Stále bola pri sile, bila sestričky a niektoré ju odmietali ošetrovať. Vysilení pacienti a ich rodiny sa sťažovali na jej prejavy, sústavné opakovanie tých istých viet aj na to, že jej sociálne interakcie boli bizarné. 
Dovrat stála pri nej, vysvetľovala, obliekala sa do bielej, akoby ľuďom signalizovala, že chce prímerie a pokoj. Lee sa po trojmesačnej terapii veľmi polepšilo. Asi aj pre to, že ani netušila, že má rakovinu. Dovrat pribudla ďalšia hlboká vráska a niekoľko kusov bieleho oblečenia. Do toho sa zahaľuje ako iní ľudia do milujúcej náruče. Lebo jej sestra ju nikdy neobjala.