Ako všade na svetekde sa stretávajú rôzne kultúry a národnosti, Ulpan je miesto kde sa dápozorovať ľudská nátura v mnohých prevedeniach. V mojej triede je násasi tridsať študentov, veková hranica od 25-60? rokov. Prevláda staršiagenerácia a americká národnosť, alemáme prípady aj z Kórei, Veľkej Británie, Holandska, Nemeckaa Slovenska. Vo vedľajších triedach prevládajú Rusi a Francúzi.
O porovnanís Big Apple však nehovorím náhodne. Dominanciu v triede, nie len čo sapočtu týka, majú Američania. Učivo sa preberá v angličtine, hebrejskágramatika sa neporovnateľným spôsobom porovnáva s anglickou a cez prestávky, ak chcete s niekymkomunikovať, bez angličtiny nemátešancu. Ďalším syndrómom Big Apple je „priestorové rozdelenie" triedy naskupinky hlásiace sa k rovnakej národnosti. Američania sedia v okolí Američanov,Briti vedľa Britov, Korejčan vedľa Kórejky...najextrémnejšou je kombináciaortodoxná Američanka s ortodoxnou Američankou v prvej lavici. Ja stabilnúpáru nemám. Som jediná Slovenka a z mojich komunikačných snáh cezprestávky vyplýva, že dôvodom prečo nemám stabilný pár môže byťgeograficko-vedomostná rozpačitosť mojich spolužiakov. Jedno však určite vedia,že Slovensko nie je súčasť USA. A tak sem-tam prídu Američania vyskúšať,ako ďaleko to Slovensko vlastne je (a zistia že ľudsky máme k sebe blízko,aj keď sme ďaleko-to ako identifikačný bod na mape stačí), Holanďaniasú prekvapení že Slovensko je v EÚ(a tak zistia že máme k sebe bližšie než si mysleli) a Briti sa radšejna podrobnosti nepýtajú a zdvorilo sa usmievajú.
Hoc Britia Američania nezdieľajú lavice, okrem prepletenej histórie a jayzka,zdieľajú ešte 2 veci - neovládanie gramatiky vlastného jayzka, a rovnakú výzvu- učenie sa cudzieho jazyka, ktorý je v ich prípade omnoho ťažší, akomaterinský. A tak vzniká množstvo „very funny" situácií, kedy sa naťahujús učiteľkou, že vo vete: „He comes tomorrow" je sloveso v budúcomčase, lebo ho následuje slovo „zajtra", a skloňovanie a časovanie jepre nich mimozmyslová kategória, ktorú by trebalo z hebrejčiny odstrániť.
V čom sa aleani americká povaha nezaprie, je ľudská nátura. A tá celou svojou históriusvedčí, že keď dostaneme niečo zadarmo, nevážime si to. Je nám to ľahostajné,nemá to pre nás hodnotu a nemáme dôvod sa o to biť. Vysvetlím: 98percent mojich spolužiakov su imigranti, ktorí sa vlastne „vratili" do svojejZeme. Ako podporu z izraelskej strany okrem iných vecí - dostávajújazykový kurz zadarmo a majú hradenú aj dopravu do školy. To vysvetľuje mnohé pozoruhodné javyv triede: vládou podporovaní študenti, napriek tomu, že od detstvaovládajú hebrejskú abecedu a vedia čitať, robia domáce úlohy päť minútpred začiatkom hodiny, teda neštudujú doma, a zaostávajú vo vedomostiachza inými, a naviac nechodia do školy pravidelne. Za školu neplatia, tak juflákaju.
A aby tohoveľa nezmeškali, tak minulý týždeň, jedna z ortodoxných Američaniekz prvej lavice „vybavila" v škole týždenné prázdniny (hlasovaním -kvôli Hanukach, pôvodne mali byť voľné len tri dni.) Odôvodnila to slovami, žesi „zaslúžime" . Kto vie, ako to myslela. Ja som zato, že prázdniny si zaslúžiten, kto chodí do školy... ten kto nechodi, si vlastne robí prázdniny sám...a ten kto nechodi a za školu neplatí, by nemal o takých veciachrozhodovať. Ale to je len ďalší syndróm Big Apple v našej triede zvanýdemokracia - vláda väčšiny. Bola som prehlasovaná. Ja s demokraciou zvyčajne problémnemám... ale čo robiť keď vláda väčšiny nemá rovnakú motiváciu učiť sa?
Na teraz sauspokojím s tým, že s ich motiváciu nenarobím nič...tak si aspoňužijem prázdniny. Viva America!
Bez Amíkov bynebola ani sranda, ani prazdniny!!!!!
