Máme záplavu nosičov s rôznymi hudobnými žánrami, rôznej kvality, od niečoho, čo sa nedá nazvať ani hudbou, skôr trúfalosťou aktérov, až po veľmi kvalitné albumy, ktorých skladby si vypočujeme znova a znova, dookola a stále tam nachádzame niečo nové.
Pred pár hodinami sa mi dostalo do rúk profilové CD kapely s netradične dlhším názvom: Mince vo fontáne, ktorá pochádza z Liptovského Mikuláša. Je to v poradí ich štvrtý výtvor s príznačným názvom - štvrtý. Kapela okolo frontmena Vlada Slávika už funguje 15 rokov. Za ten čas sa vystriedali viacerí muzikanti, žánrovo sa kapela sama nerada zaraďuje. Prečo? Spája ich radosť z hudby a jej rozdávanie. A je to jedno, či zahrajú niečo popové, rockové, alebo v country štýle.
S veľkou zvedavosťou púšťam štúdiové náhravky skladieb, ktoré poznám z ich koncertov, ktoré predvádzajú v rockovej, alebo akustickej verzií. Ale poďme už počúvať skladby tohto CD, ktoré je ladené prevažne pop - rockovo.
Hneď prvá skladba S tebou je výrazná pohodovka, žiaden rýchly odpich do tempa, jednoduchá a chytľavá melódia, ktorá je skutočne hodná svojho pomenovania - melódia, podľa mňa silný potenciál na hit.
Nasleduje pesnička U muzikantov, ak sa nemýlim, je to rovnomenný názov klubu v Liptovskom Mikuláši. Toto už je parádny slow - rock a môžem len závidieť nálade v menovanom klube. Rockový nádych dáva každý nástroj, bicie, gitary a aj hosť na klávesach - Braňo Fábry. Jednoduché gitarové sóla striedajú vokály. Nič nepokazené. Ide sa ďalej.
Sunday morning. Hádam neprezradím nič tajné, že je to naspievaný skutočný sen. Aký bol? To nech si každý vypočuje sám v tejto pomalšej skladbe s veľmi príjemne vokálne spracovaným refrénom. Ďalšia pohodovka, dobrá atmosféra zneje naďalej a mňa automaticky núti zvýšiť hlasitosť prehrávača.
Aby tých skutočných príbehov nebolo málo, aj nasledujúca skladba, v poradí štvrtá, Čierna gitara, je vlastne osobným vyznaním speváka a gitaristu Janka Kamenského o splnení jednej túžby - čiernej gitare značky (ale tú si zistíte sami na ich koncertoch). Pieseň má svižnejšie tempo, rocková bodka je zjavná.
Nasleduje pohodička menom Zasnežené ráno. Silnou stránkou skladieb sú refrény, ktoré sú melodicky veľmi chytľavé. Táto skladba to potvrdzuje na 100%. Parádny párový slaďáčik, prudko tancovateľný. Rukopis človeka, ktorý sa rozumie hudbe je čitateľný, žiadne lacné šmejdy. Podarený vokál ďalšieho hosťa - speváčky Ivky Kindernayovej
Nestretávam sa často s inštrumentálkami, pravda je, že ak o nejakú zakopnem, zvyčajne ide o lahôdku. Na tomto CD práve nasleduje spevavá pauza - inštrumentálka Dúhové krídla. Nedosahuje síce rozmeru Stejskání od Olympicu, ale opäť počúvam ako je skladba každou minútou iná, že jedna melódia sa dá zahrať na mnoho spôsobov (by si mali zobrať príklad najmä súčasné skladby hrané v médiách, ktoré sú fádne a veľmi často bez nápadov). Dúhové krídla vytvárajú malý predel pred finálovými skladbami na tomto CD.
Do ďalekých krajín ma zavedie skladba Jamajka s jej typickým hudobným rytmom, jemne líznutej rockovou polevou (bez jej šetrenia). Parádny mix na letné dni. Naplno počuť basgitaru, ďalšia veľmi nákazlivá skladba so silným refrénom, odporúčam...
Po kľudnejšej letnej atmosfére sa prebúdzam do pesničky Fámy. Opäť sa niekto dobre pohral s aranžmánmi a verziami. Čistý zvuk nástrojov, aj keď mňa osobne táto skladba asi oslovila menej ako ostatné, ale určite ju nebudem preskakovať pri počúvaní. Istotne si nájde svojich priaznivcov.
Naopak, pre mňa hudobne najkrajšia skladba je Malý Buddha, ktorá sa mi vpila pod kožu už pri prvom počutíí na koncerte. Jemné verzie pripravujú živnú pôdu pre životabudič v podobe refrénu. Mám rád zmeny, ak pesnička má svoju myšlienku, prekvapuje spracovaním. Tu sa to vydarilo, podľa mňa, veľmi kultivovane, bez násilia, prirodzene.
Finále zavŕši skladba Plavčík. Žiadne šialenstvo, ale poctivá muzikantská robota, kapela sa lúči mierne rýchlou pohodovkou, počujem každý nástroj, bodka je vlastne pieseň, kde si každý z kapely užije svoju minútu slávy, vnímam ako podarený záver tohto CD.
Ale čo to.., máme aj bonus. Volá sa Kaktus. Ak niekto čaká niečo slnečného charakteru, má smolu. Druhá inštrumentálka, v dobrom beatovom tempe. Skladba pichá ako kaktus, evokuje predstavy motoriek, rýchlej jazdy, objatia kočky za chrbtom...
Myslím, že toto CD kapekly Mince vo fontáne má silný potenciál. Žiadne odvary z počítača, opakujúce sa prevedenia, lacné tri akordy a štyri minúty bez nápadu. Naopak, CD prekvapuje sviežosťou, muzikantským prevedením skladieb, poctivou prácou ľudí, ktorí majú uši. Skladby sú na podobnej a muzikantsky vysokej úrovni, niet výraznej hitovky a výrazných prepadákov, ako to býva dnes bežné pri podstatne známejších skupinách. Za chuťovkou v podobe hudby, melódií a ich prevedení mierne ťahajú za kratší koniec povrazu texty, ktoré pre mňa za hudbou trochu zaostávajú. Kto ale má rád kvalitnú, akurát dráždivú a najmä melodickú hudbu, vrelo odporúčam. Kto to všetko vlastne spískal ? Ako som spomínal, leadrom Mincí vo fontáne je Vlado Slavík, zakladajúci člen, autor textov, muzikant od špiku kosti, multižánrový človek. Skvelo mu sekunduje a dopĺňa Janko Kamenský, spev, gitara (čierna), na basgitaru pokojne a s prehľadom brnká Roman Žarnovičan, no a perkusiám, bicím a im podobným nástrojom sa venuje Peter Potoma. Ako hostia sa predstavia Braňo Fábry (klávesy, basgitara a gitara) a Ivka Kindernayová (vokály). Určite toto CD u nikoho, kto len trochu cíti hudbu, nezapadne prachom. Z celého CD cítiť to, čo má album v motte : Byť tu pre radosť a šťastie. Len tak. Ako... Ja tú radosť a šťastie cítim každú chvíľu...
To sú proste Mince vo fontáne, nesklamali, práve naopak, získali ďalšieho fanúšika...
https://www.facebook.com/mincevofontane?fref=ts
