Kedysi sme sa tešili na seriály, filmy, nietkoré čísla časopisov zmizli ako "teplé rožky", pomocou krystalky sme počúvali rádio Hviezda... Médiá, aj ked dosť kostrbaté, nás ovpyvnili, boli sme indiáni, tešili sme sa z úspechov, po stenách sme mali vylepené vystrihnuté fotky športovcov... Čo nám ponúka dnešná súčasnosť?
Spoločnosť.
Tu dominujú správy. Dnes, po zhliadnutí politickej rivality o "žobračenkách" som si pomyslel, že toto počujem v priebeh 24 hodín už tretíkrát. Bieda. Naše správy sú častokrát nasmerované, čo zlé sa kde stalo, kto koho zabil, kde bol hurikán, skrátka akoby nič dobré nebolo. Netvrdím, že správy treba cenzúrovať ako tomu bolo v minulosti, ale... Málo priestoru sa dáva našim úspechom, čo sa nám podarilo, že obec, napriek finančným suchotám pripravila pekné podujatie, že napriek každodenným trápeniam, ktoré žijeme, vieme si nájsť priestor aj na čosi pozitívne. Kde sú aspoň tie príjemné bodky za správami jednej súkromnej televízie, ktorá na koniec hlavných správ vždy ukázala aspoň pekné zvieratká...
Filmy.
Ak by nebolo štátu "za mlákou", tak mi pripadá, že naše TV by asi nemali čo vysielať. Kde sú tie detské kreslené rozprávky, ktoré boli o niečom, kde nebolo toľko násilia a krvi? Večerné filmy tiež "zaujmú" kvalitou... Okrem nekonečne plytkých telenoviel, akčných filmov, kde sa stretneme len a len s podrazmi, krvou, násilím a tzv. reality šou typu kto je naj hviezda, kto dokáže navariť, už asi pomaly v našich televíziách nič nedávajú. Potešil ma postreh môjho známeho, pýtajúci sa svojej dcéry, ktorá si vynútila pozrieť, každých 30 minút prerušovanú reality šou, čo jej to dalo, okrem premárneného času. Jej odpoveď bola mlčanie. Koľkí z nás sa potešia starším filmom, ktoré poznáme a ktoré si vieme pozrieť dookola. Ako povedal český herec na otázku, aký je rozdiel medzi komédiami kedysi a dnes, "rozdiel je ten, že kedysi sa robili komédie pre ľudí".
Čo tak web?
Ak nie si na FB, akoby si neexistoval...a tak sedíme vo virtuálnom svete, miesto návštev, vychádzok, virtuálne vytvárame kamarátstva až večer si povieme, že opäť sme niečo nestihli pre rodinu, pre seba, pre život.
Žiaľ, žijeme v silne konzumnej spoločnosti. Všetko sa točí okolo všemožne silných peňazí. Zabúdame na príjemné chvíle zažité pri gitare kdesi v horách, nerušení mobilom, zabúdame na priateľov, žijeme pre dnešok, nepozeráme sa vpravo a vľavo...
Ako to zmeniť?
Každý by mal začať od seba. Povedať si, ako som to praktizoval v táboroch, dnes je televízor pokazený, ideme sa zabávať sami. Skúme ísť rodinou vonku. Len tak, žiadne nákupy, len do prírody, do mesta, pospomínať. Od jednotlivca záleží celá spoločnosť. A ja len dúfam, že raz sa to zmení k lepšiemu, že okrem denníkov, kde je jedna tretina izercie si prečítam aj názory iných, ako "všeobecne známych politikov", kde nebudem čítať o "smotánke", ale poteším sa, ako z opusteného človeka sa stal človek Šťastný, kde po sledovaní filmu budem ešte aspoň pár minút premýšľat nad skvelým obsadením, či myšlienkou...
Je to dnešné sci fi? Alebo to všetci dokážeme.., menej závidieť, viac sa tolerovať, udržiavať skutočné priateľstvá...tak, aby nás život nezodral, ale naplnil...
