Onehdy sme sa smiali z pokrokov obrábania a využívania pôdy. V potravinárstve sme boli viac - menej sebestační. Chlieb sa vyrábal z našej pšenice, zemiaky sme pestovali na každej menej úrodnej pôde, o jablká nebola núdza. A to nehovorím o ich kvalite... A kde sme dnes? Naše bohatstvo sme vymenili za podniky, cestou skrz našu vlasť sa nestačim diviť, že na úrodnú pôdu sme si zasiali fotovoltaické elektrárne, ktoré sú mimoriadne dobrým biznisom pre zainteresovaných. Aké je to riziko podnikania, ak mi štát garantuje 100% odber energie, za pevné ceny...? Riziko žiadne. Len nechápem, prečo je táto energia 9x drahšia ako z komerčných zdrojov..., určite náklad v € na m2 je nižší ako v tepelnej elektrárni, taktiež prevádzková réžia..., aj tak je táto energia tak drahá, že to cítime všetci. Kde sú naše polia, obsiate obilím? Prečo štát dovolí, aby sme naše kvalitné jablká, ktoré dopestujeme v zlomku toho, čo kedysi, jednoducho vyexpedovali a nakupovali niečo, čo sa len tvarom na jablká podobá? Ak to pritiahnem, tak smerujeme k tomu, že jednoducho nič sa tu nebude pestovať, chovať, nech národ vykape, nech ľudia na vidieku nemajú prácu, nech radšej idú do iných štátov opatrovať tamojších dôchodcov... To skutočne ani jednej vláde nezáležalo na potravinovej sebestatočnosti? Prečo sa štát chová k vlastnému národu tak macochšsky? Áno, už počujem hlasy o cenotvorbe, liberálnosti trhu (trh všetko vraj vyrieši). Ale čo je dôležitejšie, zdravý národ, pracujúci národ, alebo prehnaná ústretovosť novodobým priekopníkom s plnými mešcami peňazí? Kde je dotačná politika štátu, ktorá by eliminovala zdeformovaný trh a chránila vlastných občanov pred zahraničnými šmejdami? Heslo: zabime našu hydinu, veď miesto ich dochovania si kúpime sliepky z Brazílie, či Číny... Uvedomuje si niekto kompetentný v tomto štáte, že nemáme farmy na chov moriek, kačíc, zužuje sa celý potravinársky segment v tomto štáte...? Zase chceme byť závislí od niekoho, kto potom jednoducho otočí kohútik a môže nás vydierať? Kde je zodpovednosť a sedliacky rozum...?
Čo treba nastoliť? To, čo nám závidel celý svet. Naše poľnohospodárstvo bolo viac rozvinuté ako dnes. Samozrejme, že je potrebné, aby si ľudia vážili pôdu, mali k nej vzťah, vrátiť sa k dotačnej politike. Nie, nevolám po tzv. komunistických JRD, ale princípy súdruhov boli pre ľudí a pre štát istotne lepšie ako novodobých papalášov, ktorí premýšľajú determinovaní politickými vplyvmi lobbistických skupín, podstatne agresívnejšími a neľudskejšími, ako bola diktatúra jednej strany.... Budeme sa prizerať na to, ako nám ukrajujú z nášho pôdneho bohatstva ?
