Celú reláciu som si pozrel opakovane. Nájdete ju : http://www.ceskatelevize.cz/porady/1100627928-ta-nase-povaha-ceska/ . Opisované praktiky bývalých zamestnancov týchto reťazcov by som nazval jednoducho:
šikana - nezmyselné úlohy, častokrát čisto z "preventívnych" dôvodov (kvôli záruke, čistote, vystavenia tovaru) vedúce k psychickej deptácií zamestnancov
neľudskosť - ponižovanie zamestnancov, vytýkacie listy, dehonestácia človeka ako živej bytosti (zastrašovanie, plnenie výkonov)
mamon - honba za tvorbou zisku hlava - nehlava, za každú cenu (sledovanie len obchodno - ziskových ukazovateľov)
Stretávam sa s ľuďmi, ktorí taktiež mali skúsenosti s obdobnou prácou a ich názory sú veľmi blízke reportáže. Samozrejme, môže ktokoľvek namietať o nevyváženosti, o nutnosti aj druhého pohľadu. Avšak to, čo sa deje v týchto hypermarketoch a pod, nemá s úctou k človeku skoro nič spoločné. Manažment týchto firiem zrejme nie je ochotný oponovať vedeniu, ale naopak, podľa zásady padajúceho príkazu, postupne vyvíjajú pracovný tlak na svojich podriadených, tí v tom pokračujú, až sa všetko zastaví na predavačoch, resp. si svoj hnev neprofesionálne vylejú na zákazníkov. Tieto spoločnosti len zneužívajú situáciu na Slovensku: vysoká nezamestnanosť. Ľudia sú potom nútení pracovať za základnú mzdu a odvádzať "nevoľnícku" prácu. Preberať, vykladať, obsluhovať, poradiť, milo sa usmievať, pracovať nad čas, nedovoliť si ísť na WC, zniesť potupu a ešte k tomu vykonávať častokrát práce, ktoré nie sú spojené s výkonom ich pracovnej pozície predavač (čistenie podláh, upratovanie, vešanie reklamných predmetov, sťahovanie regálov a pod). Pod hrozbou straty zamestnania títo ľudia trpia, na konci smeny sa posťažujú navzájom, aby sa im aspoň trochu "uľavilo" a ráno opäť vstávajú na rannú smenu, ktorá často začína viac ako hodinu - dve pred oficiálnym otvorením predajne. Áno, alibisticky povedané, kde niet podnetu, niet nápravy. Ale musia kompetentní len čakať, aj keď dobre vedia, že sa jedná o zneužívanie systému, medzier v zákonoch? Čo poradiť týmto ľuďom? Jednoduché je povedať, veď tam nemusíte pracovať. No oni musia, pretože častokrát nemajú inú alternatívu, sú živitelia rodín. Tu musí zasiahnuť štátna moc. A nielen prijatím nejakého zákona, ktorý bude kontraproduktívny, nemôže sa všetko nechať na trhový mechanizmus, slobodu voľby a podobne. Viem, že zamestnanec častokrát chce veľké privilégiá, minimálnu prácu a maximálnu odmenu, ale je nutné, aby sa štát vedel postarať o všetkých svojich občanov, hoc aj reguláciou, a to tak, aby ľudia boli ľuďmi, aby pracovali nie preto, že musia, ale preto, že chcú, aby všetci po práci mohli prísť domov a priniesť nie nervozitu a únavu, ale pohodu.
Obávam sa, že hlasy ľudí sú len bojom proti veterným mlynom...a ja držím palce všetkým, aby si našli práve takú prácu, kde bude tvorivá atmosféra, kde sa z práce pôjde s úsmevom, kde rodiny týchto ľudí sa nebudú rozpadať aby sme všetci jednoducho žili plnohodnotnejšie a spokojnejšie.
