Kam sa rúti tento svet ?

Ale včera som si vypočula dlhú prednášku RNDr. V. Krála a jeho manželky a som spokojná. Pretože to už mám vedecky potvrdené. To, čo jeme a naša genetická výbava má len veľmi malý vplyv na to ako vyzeráme, koľko kíl máme navyše a akými chorobami trpíme. Najdôležitejšia je naša hlava. Naše myšlienky a s tým súvisiace pocity.Takže si kľudne môžem požuť aj tú skriňu, nesmiem však zabudnúť na ňu vyžmýkať ten citrón, veď zásaditosť tela je dôležitá a samozrejme nejaká feferónka na spálenie prebytočných tukov ... znalec v obore čínskej medicíny by hneď uhádol, čo mi chýba.A tak si kľudne môžem pri tých raňajkách žuť čo chcem. Dôležitý je môj počítač, môj operačný systém nachádzajúci sa v hlave. Môj mozog. A ten nechce prestať pracovať. Spája neustále informácie a snaží sa prísť na odpoveď : " O čom to vlastne všetko je? "Medzi hryzom zo šunky a kolieskom redkvičky to príde. Vykríknem od údivu a môj muž si myslí, že ma práve niečo zaujalo v telke, ktorá ako tichý spoločník hudie si v sebe nejaký monológ. Prišla som na to, čo to všetko znamená. Prečo ľudia žijú tak ako žijú. Kam sa rútime, prečo ide čas tak rýchlo ...Zvyšujú sa vibrácie vo vesmíre a my ľudia prechádzame zmenou. Tlačia sa k nám informácie zo všetkých strán a preto máme pocit, že dni ubiehajú strašne rýchlo. Otvára sa nám centrálne vedomie, kde je všetko zapísané. To, kde sú všetky myšlienky a možnosti. A my ľudia všetko vidíme a všetko chceme vyskúšať. Chceme zakúsiť všetky možnosti. Je to super vedieť, že všetko dokážeme a všetko môžeme. Preto, lebo je to proste možné. Avšak všetko pre, má aj svoje proti. A tak zapijem všetko zeleným čajom a teším sa z toho, že nemusím jesť umelú hmotu. Ešte dobre, že mi ostáva tých pár percent ktoré potešia bunky môjho tela a ten citrón s čili má nejaký zmysel.