Naťahovali ste k sebe ruky. Chceli ste ucítiť teplo, chlad, čokoľvek, čo by vám prezradilo viac. Keď ste sa už držali, túžili ste zacítiť vôňu pokožky, mäkosť pier...
Začali ste stavať most. Most zo slov a činov. Každý prinášal zo svojho brehu to, čo našiel a čo mu niekto vložil do života.
Teraz tu stojíte, držíte sa za ruky . Stojíte na moste, ktorý je vašim dielom. Pod mostom tečie rieka. Môžete do nej skočiť, zaplávať si, osviežiť sa, ale aj utopiť sa v nej.
Z čoho ste postavili most? Je to mohutná stavba z pevných materiálov ako je láska , porozumenie, obetavosť.... ktorá možno vydrží všetko? Alebo stojíte na tenkom lane, spletenom z pavučín snívania a ilúzii? Možno je jedno z akého materiálu je most. Z každého sa dá skočiť. Je však len na vás, ako pevne budete chcieť na ňom stáť a odolávať vetru a dažďu, možno bleskom a hromom, chrániť jeden druhého pred úpalom, pred pádom, keď pokúsi sa niekto vytiahnuť vám tehlu spod nôh.
Aká je vaša odvaha? Dokážete stáť na tom moste aj s vašimi deťmi? Rodičmi? Priateľmi?
Tým mostom ste vybudovali novú cestu. Cestu z jednej strany na druhú, spojnicu medzi dvomi svetmi. Budujete most z tehiel, slamy, povrazov,nitiek, hrubých aj tenkých polien a drievok. Spravili ste cestu pre nás. Aby sme mali možnosť, pozrieť sa na druhý breh.
