Už niekoľko dní pred zahájením noviny živo diskutovali o fakte, kto bude tento prestížny večer moderovať. Najprv dostal ponuku český herec a moderátor Jan Kraus. Jeho kalendár však nakoniec prekazil jeho súhlas s moderovaním, hoci v čechách zásadne nemoderuje relácie tohoto typu. Ako adekvátna náhrada dostal ponuku aj sám maestro – Karel Gott. Muž, ktorý napriek svojmu vyššiemu veku vôbec nezľavuje zo svojich cieľov a drží sa na výslní. Hoci post moderátora takéhoto gala večera ešte nezastával, nakoniec sa predsa len splnila fáma a na obrazovke sa objavil. Diváci určite viac ocenili jeho spevácke, ako moderátorské kvality, avšak s tým asi každý rátal. Drobné brpty a trochu neprofesionálne pôsobiace pauzy v jeho hovorovom prejave pôsobili mierne rušivo, avšak každý kto chcel, mu ich mohol prepáčiť. Osobne ma však viac, ako samotný moderátor zaujala scéna. Som rád, že z roka na rok je kvalitnejšie spracovaná, profesionálne navrhnutá. Tento rok pribudol aj orchester zostavený pravdepodobne zo študentov VŠMU. Na scénu bolo možné prísť z troch rôznych strán a objavilo sa aj kruhové pódium medzi obecenstvom, ktoré tento rok použila STV v relácii Superstar 2.
Medzi ocenenými nechýbali stálice slovenskej hereckej obce, ako pani Zdena Studenková, Maroš Kramár, či vždy populárny moderátori, ako Aneta Parišková a Martina Bartošíková. Absolútneho OTA získal Maroš Kramár, čím nahradil pani Studenkovú z minulého roka.
Trochu nesúrodo však pôsobili niektoré nominácie. Len v skratke spomeniem slečnu Adelu Banášovú, ktorá sa nejakým zázrakom (všetci vieme akým) dostala na miesto zabávač, čo je podľa mňa naozaj prinajmenšom - popletené. Rovnako nesúrodo pôsobila relácia 7 s.r.o. medzi politickými reláciami.
Na druhej strane však treba vyzdvihnúť prácu pána režiséra Jeffa Minaříka. Niektoré z dokrútok, ktoré predstavovali nominovaných síce unikali divákom v pointe – ako tomu bolo pri nominácii najlepší spevák, avšak, ak vám netrhá uši pri počúvaní rockovej balady v štýle opernej árie, nech sa páči. Väčšina z dokrútok bola humorne ladená, profesionálne odvedená a teda si zaslúži našu pochvalu.
Osobitným prínosom tohto programu pre mňa a dúfam, že aj pre ostatných je ocenenie Sieň slávy. Po Milanovi Lasicovi dostal toto vyznamenanie pán Pavol Mikulík. Herec, na ktorého sa v súčasnosti zabúda, pretože po ťažkej chorobe je pripútaný na vozík a ťažšie rozpráva. Pri jeho príchode sa celá sála postavila a bolo vidieť a dokonca aj cítiť pri obrazovkách tú silu, energiu, ktorá v tom čase nabíjala vzduch. Ako povedal neskôr pán Maroš Kramár so slzami v očiach : „Bol to silný zážitok...“ Ako by si v tej chvíli všetci uvedomili, že zabudli na niekoho tak významného a že si mohli spomenúť oveľa skôr. Pán Mikulík svoje priatie do siene slávy okomentoval len veľmi stručne : „Vydržať, vydržať, vydržať.... Ďakujem !“ V tej chvíli však asi nikto neočakával viac a mnohým sa v tej chvíli tlačili slzy do očí. Nakoniec, aj maestrovi samému. Je veľká škoda, že OTO jeho život asi veľmi nezmení.
Na druhej strane by som rád vyzdvihol niektoré príhovory zúčastnených. Ak ich porovnám s už otrepanými ďakovnými rečami napríklad pri ankete Slávik, tak v tomto programe bol štandard oveľa vyšší. Vynikali najmä pán Maroš Kramár a pani Zdena Studenková. Hoci niekomu môže vadiť, že v ďakovnej reči vyjadrujú svoj názor napríklad na novinárov, či apelujú na médiá, mne sa to zdá úplne normálne a vhodné. Najmä, ak to prevedú spôsobom ich vlastným, spôsobom kultivovaným, vtipným a adresným. Bolo pre mňa radosťou, vypočuť si ich. Veď tradičné príhovory typu : „Ďakujem svojej rodine a divákom „ je treba trochu inovovať. To sa mierne nepodarilo „markízákom“, ktorí akosi stále upjato hovoria len o svojej „materskej televízii“. O inováciu sa však pokúsilo duo Mokrý-Hudák, ktorý si počas vyhlasovania nominácie jeden z druhého uťahovali, či iné duo – Gott-Žbirka.
Na záver by som chcel povedať, že tento večer sa podľa mňa veľmi približoval k štandardu programu odovzdávania prestížnych cien. Naša verejnoprávna televízia teda naše prostriedky vie zúročiť aj verejnoprospešným spôsobom a to dokonca bez reklám, aby si neznepriatelila súperiace televízie a koncesionárov. Ponúkla pestrý program s ľahkým humorom, pozvala našich i zahraničných umelcov. Avšak, vystúpenie Joža Ráža na koniec programu bolo pre mňa naozaj prekvapením a skôr by som nabudúce odporučil lepšie sa zamyslieť nad poradím vystúpení jednotlivých umelcov. Ak to totiž mysleli ako „zlatý kliniec programu“, tak sa im to „podarilo“. Som len rád, že diváci úplne neohlúpli a za reláciu roka si zvolil SHS namiesto Vyvolených a že cena Eurotelevízie pripadla televízii TA3. Za tento večer sa STV určite hanbiť nemusí.
