Ako počítač rozumie reči nášho kmeňa?

V 90. rokoch sa objavilo dva odlišné prístupy k počítačom, ktoré rozumejú - či lepšie, chceli by sme, aby rozumeli - ľudskému jazyku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako píše Stanislaw Lem vo svojej knihe Tajomstvo čínskej izby (prvá časť mojich poznámok ku knihe - kliknite), ide o tieto dve koncepcie:

1. Koncepcia lingvistickej filozofie

2. Prúd vychádzajúci z hermeneutiky (náuky o tom, ako vykladať pramene).

Lingvistická filozofia sa snaží analyzovať význam slova jeho rozkladom na základné zložky zmyslu, na základnú sémantiku, a s použitím logiky "uhádnuť" jeho skutočný zmysel.

Naproti tomu hermeneutik, vykladač prameňov, vidí v každom slove potenciálne nekonečno významov, ktoré získava svoj aktuálny význam len konkrétnym kontextom. Kontext pre hermeneutika ruší nekonečno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Poznámka: Zdá sa, že rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi vidí len Lem, ja ešte nie:) Prípadne lingvistickou filozofiou označuje prístup analytickej filozofie - viď rozdiely na Wikipédii. Podľa mojich dostupných zdrojov je naopak koncepcia lingvistickej filozofie veľmi blízka hermeneutike. Ale priznávam, nerozumiem, doštudujem.)

Jazyk totižto nevisí vo vákuu, ale je závislý na kontexte, v ktorom sa nachádza. Povedané po lopate, hermeneustický pohľad na jazyk znamená, že ak by sa s vami rozprával robot, oveľa ľahšie vie odhadnúť význam vašich slov v prípade, že pozná v akom duševnom rozpoložení ste, čomu sa profesionálne venujete, aké knihy čítate a čo ste dnes mali na obed. Ak pozná, aké základné predpoklady vás viedli k tomu, čo ste povedali, vie určiť aj zmysel vašich slov.

SkryťVypnúť reklamu

A nielen to - medzi "skryté" znalosti, ktoré pri dešifrovaní významov používame, treba zarátať aj tak triviálny fakt, že žijeme na planéte Zem, v jej určitých podmienkach. Slová "hore" a "dole" by napríklad nemali význam bez gravitácie. Ako zhŕňa Lem, "cokoli si myslíme je zdaleka jednodušší než substrát tohoto myšlení."

Ako príklad hermeneutickej práce v tejto oblasti Lem poukazuje na dielo Vasilija Nalimova, ruského "filozofa pravdepodobnosti". Ako píše Lem, voľne citujem, "Nalimov vo svojom pravdepodobnostnom modeli jazyka zaviedol Bayesov vzorec, ktorý najprv určuje pravdepodobnosť očakávanej informácie, a potom na základe kontextu volí z celého mnohovýznamnového spektra správny zmysel."

SkryťVypnúť reklamu

Nalimov a hermeneutika mi je sympatická však nielen z akademického dôvodu, ale kvôli príjemnej náhode, ktorá tak často poteší, keď sa človek hrabe v histórii. Nalimov otec bol antropológ, a práve antropológia je momentálne stredobodom mojich voľnočasových záujmov. Navyše je veľmi podobná hermeneutike - snaží sa analyzovať kontext, v ktorom sa vyvíja spoločnosť. Antropológia je téma, ktorej sa v budúcnosti na tomto blogu chcem venovať najviac. Berte tento úvodný text len ako druhé kolo mojich poznámok k Lemovi. A sľubujem, v budúcnosti sa posnažím už len bez akademických príkladov, písať budem len o reálnych situáciach dneška.

Ján Šifra

Ján Šifra

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Šifra Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáAko ľudia mysliaHocičoInternetČo som našiel na webe

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu