Západne veľmoci budovali kapitalizmus niekoľko storočí, predsa my ho nemôžme chcieť vybudovať za pár rokov. No šlo by to rýchlejšie. Po páde železnej opony to spočiatku bolo brzdené Československom a jeho centralistickým riadením, ktoré je už za nami. Potom bolo brzdené neschopnými vládami a politikmi ktorí sa riadili heslom ,,kto nič nerobí nič nepokazí” a ešte si pritom slušné zarobili a ktorých sme si mimochodom zvolili sami. No tí sú už tiež dávno preč. No stále nič. Totižto nám sa totižto nepodarilo spraviť zásadný, no asi aj najťažší a zároveň v podstate nemožný krok, a to zmeniť myslenie ľudí.
Väčšina ľudí dnes ani poriadne nevie čo je to komunizmus a ani čo je to kapitalizmus. Berú to iba že sa už môže chodiť do kostola a na dovolenky k moru aj inde ako do Rumunska. A že liter mlieka už nestojí 1,20KČS ale 20SK. Nechápu že nastala doba zmien, doba trhu, konkurencie ekonomického a aj spoločenského rozvoja. Hoci mnohí tvrdia, že komunizmus je zlý, majú ho niekde v srdci zakódovaný a vo väčšine životných situácii aj takto reagujú. Správajú sa ako herci ktorým počas divadelného predstavenie vymenia javisko, no neoznámia im to. A oni sa bez toho aby o tom vedeli, ocitnú zrazu v inom predstavení. No keďže nepoznajú scenár, ani hru samotnú, tak sa snažia hrať tu predošlú hru. Výsledkom je samozrejme chaos. Nachádzame sa v akomsi hybride kapitalizmu a komunizmu.
V skratke si povedzme, čo je to ten komunizmus. Bol to režim ktorý bol založený na základe utópie Tomasa Hobsa (a ďalších filozofov) a jeho diela ktoré sa paradoxne samo o sebe vola: Utopia. Toto dielo si za vzor zobrali niektorý fanatici a vytvorili z neho ich víziu Dokonalej spoločnosti ktorú úžasne opísal George Orwell vo svojej novele Farma zvierat. Kde vlastne karikatúrnym spôsobom poukázal na Rusku revolúciu, kedy došlo z zvráteniu cárstva a nastoleniu vlády robotníckej vrstvy a vzniku rovných a rovnejších. Tento režim bol pomocou druhej svetovej vojny politicky presadený vo východnej a strednej Európe kde sa udržal 40 rokov a poriadne ju zdevastoval. A to nielen ekonomicky ale aj spoločensky.
Režim padol, uplynulo 16 rokov, no vidíme ho všade okolo seba. Stretávame sa s nim každý deň. No čo je ešte zarážajúcejšie, stretávame sa s ním v jeho “hybridnej” podobe ktorá je ešte horšia ako režim samotný. Stretávame sa s ním v školách vo forme zastaraného, skoro 200 rokov starého Školského systému, ktorý je mimochodom jediný fungujúci systém na svete ktorý za svoju chybu viní zákazníka číže študenta, čo v ozajstnom kapitalizme nemá obdobu. Stretávame sa s ním v autobusoch, v starých Ikarusoch ktoré majú problém aj s tým najmenším kopcom a cesta v nich človeku niekedy pripomína cesty dobytka na bitúnok. Stretávame sa s ním pri výchove detí kde ešte vždy platí teória zákazy a krik riešia všetko, v obchodoch kde si predávajúci mnohokrát neuvedomujú že už nie sú jediná predajňa kde daný tovar dostať, v silne byrokratických úradoch, na ulici... a takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho.
Otázka znie čo s tým? Odpoveď: nič! Tento režim je v týchto ľuďoch zakorenený tak hlboko že je ho v podstate nemožné odstrániť a adaptovať sa na kapitalizmus. Bol to režim ktorý týchto ľudí vychoval v ktorom vyrastali a aj keď s ním určite mnohí nesúhlasili zakorenili si jeho podoby a praktiky. Títo ľudia v vlastne za nič nemôžu sú to obyčajné obete komunizmu. Čo s nimi? Vysvetliť im že nemajú pravdu to je nemožné. Predstavme si, že sa stretneme z bláznom ktorý nám tvrdí že je ryba a že aj všetci ľudia okolo sú ryby. Budeme sa s takýmto človekom baviť a tvrdiť mu, že nemá pravdu. Keby sme tak urobili, pristúpili by sme na rovnocenný rozhovor z bláznom a chtiac či nechtiac by sme sa stali takým istým bláznom ako on. Čiže čo nám ostáva? Nič iba čakať. Veď ani RÍM nebol postavený za jeden ďeň.
