V meste kde chodím do školy nemajú chodníky práve najvyššiu kvalitu. Teda kvalitu majú ibe tie, ktoré sú v centre mesta a na pešej zóne a ešte tie, ktoré sú relatívne nové a boli postavené za mestom spolu s hypermarketmi obchodných reťazcov. Majú na sebe alebo v sebe také dve ryhy, čo slúžia ako pomôcka pre nevidomých. No neviem či tak slúžia svojmu účelu, lebo vec je to asi dobrá, ale nevidomého som do takého bezbariérového Tesca ešte ísť nevidel a popravde povedané nevidel som ho ani tam. A cestu doň by našiel tak ľahko, stačilo by prejsť jeden kilometer po strastiplnej ceste plnej nástrah v podobe vrásových porúch asfaltových chodníkov revitalizovaných naposledy v šesťdesiatych rokoch. Alebo by ho zrazil nejaký šialenec s volantom v jednej ruke a mobilom v druhej. Možno by sa dostal až po dom športu a tam ho už čaká novučičká bezbariérová dlažba aj pre nevidomých. S dvoma ryhami tam dole pre paličku. Palička pomôže kým sa nedostane k semaforom so zvukovými signálmi tiež pre nevidomých. Prejde cez jeden, cez druhý aj tretí prechod a už zostáva zdolať len parkovisko plné bariér alebo ho obísť opäť po označkovanej koľaji. Musí si, ale dať pozor pri postupe po prechode pre vo všetkých ohľadoch zdravých chodcov. Dostáva sa opäť na značený chodník a pomaly, ale iste sa dostáva k cieľu svojho pochodu.
Vchádza dovnútra a berie si plastový košík. Čo si, ale kúpi vie len on. Ak sa vôbec dostane k nákupu kým ho nezvalcuje nenažraný predvianočný dav.
