Prvý deň, teda sobota, sa niesla v znamení spoznávania mesta. Z metra som vystúpila v KLCC (Kuala Lumpur City Center), teda na zastávke známeho mrakodrapu Kuala Lumpur Twin Towers (“dvojičky”). Čo to som pofotila a rozhodla sa vydať sa na prechádzku mestom smerom k parku Lake Gardens a National Mosque (národnej mešite). Hneď pred dvojičkami som stretla chalana z Indonézie, ktorý taktiež cestoval sám, tak sa ku mne pridružil. Dozvedela som sa, že lístky na “dvojičky” sú zadarmo, ale každý deň sa ich rozdá len cca 1600 a ľudia na ne stoja dlhú radu už od šiestej ráno (lístky sa začnú rozdávať o pol osmej ráno), takže v ranných hodinách sú už rozdané. Keďže som človek, ktorý sa chce o vetkom presvedčiť sám, povedala som si, že to predsa len pôjdem vyskúšať. Môj známy z Indonézie mal pravdu, lístky boli už “vypredané”. Tak som sa chvíľu nad tým čudovala a svoje začudovanie dala na známosť aj pravocníčke Twin Towers, ale nič nepomohlo. Išli sme sa preto pozrieť aspoň do galérie Twin Towers. Za chvíľku za nami došla teta pracovníčka a dala nám vstupenky, čo ma celkom milo prekvapilo. Asi sa jej uľútostilo drobnej bielej Európanky, ktorá je v Kuala Lumpur a neodskúša si jednu z jeho najzaujímavejších atrakcií. Pohľad z mostíka, ktorý dvojičky spája bol zaujimavý, avšak sama so sebou som sa zhodla, že nebol natoľko zaujímavý, aby sa mi chcelo čakať na vstupenku od šiestej ráno. S mojím inonézskym kolegom sme prešli centrom mesta až k palácu nejakého sultána a večer sme skončili v China Town. Na mešitu čas neostal, tak som si povedala, že aj zajtra je deň. Blízko China Town bol jeden hindustický chrám a jeho návštevou sa pre mňa začala náboženská túra v Kuala Lumpur, ktorej som sa plne venovala v nedeľu. V nedeľu som stihla pozrieť ďalšie hinduistické miesto – Batu Caves, jaskyne, ktoré vytvorili hinduisti a stali sa jednou z najznámejších turistických atrakcií Kuala Lumpur. Taktiež som navštívila budhistický chrám a dve známe mešity v Kuala Lumpur (samozrejme, pekne zahalená do róby, ktorú pracovníci mešity poskytovali turistom). V National Mosque (národnej mešite) som neplánovane strávila večer po tom, ako ma sestra z tejto mešity pozvala na večeru. Moslimovia majú momentálne ramadán, čo znamená, že sa do večera postia a potom jedia večeru. Vysvetlovali mi rôzne aspekty islámu, pri čom z toho, čo som sa dozvedela, som pochopila, že kresťanstvo a islám sú si celkom podobné (a rovnaké v tom, že obe náboženstvá majú len jedného Boha) a preto momentálne chápem ešte menej všetky tie náboženské spory okolo. Veľmi milo ma prekvapilo, že moslimovia boli na mňa veľmi milí. V pondelok nadišiel čas vrátiť sa do Indie, krajiny, na ktorú sa naozaj hodí jej turisticko-reklamný slogan “incredible” (neuveriteľná), nech už ho pochopíte v akomkoľvek zmysle. Opätovne som sa o tom mohla presvedčiť hneď na letisku v Dillí, kde som len pokrútila hlavou a povedala som si “a sme doma”.
