I love you, úrad práce

Hneď ako som si vystála radu na prihlášky, bola obedová prestávka, tak som si hodinu počkala, aby som si mohla vystáť radu na odovzdanie prihlášky. Na jednej z mojich návštev úradu práce sa tento „inteligentný“ systém trocha pozmenil, stálo sa len jeden raz a kto potreboval prihlášku, mohol paniam zaklopať a prihlášku si normálne vypýtať. Avšak, ak ste pri sebe nemali pero, mali ste problém. Vonku priviazané pero ako je už aj na Slovensku normálne nemali, a panie vnútri mi ho požičať nechceli. Odporučili mi prísť na druhý deň s vypísaným tlačivom. Vtedy však zasiahla riaditeľka daného obvodného úradu a pero mi požičala ona : )Na úrad práce som chodila každé dva týždne, aby som doniesla nejaký dôkaz toho, že si naozaj hľadám prácu. Dôkaz znamená vytlačený jeden e-mail, že som posielala životopis. Raz som doniesla tých vytlačených e-mailov asi 5 – lebo som si naozaj tú prácu hľadala. Pani úradníčka mi povedala, že jej stačí jeden, aby si to mohla založiť. Prišla som, vystála som radu, odovzdala jeden papier, pani úradníčka si ho založila a bola som vybavená. Pripadalo mi to ako veľká strata času – môjho i tej pani úradníčky. Neviem, ale myslím si, že návštevy úradu práce sú veľmi zbytočná záležitosť. Oveľa jednoduchšie by bolo, aby som nemusela chodiť na pravidelné prehliadky, lebo mi to aj tak nič neprináša a stojí to zbytočný čas mňa a pani úradníčku. Avšak ešte lepšie by bolo, aby úrady práce aj nejakým spôsobom fungovali, a teda si plnili tú úlohu, čo si plniť majú.