Čierna listina AIESECu

V prvom rade, AIESEC Chandigarh ponúka nekvalitné stáže (podľa toho, čo som počula, 95% prípadov). To znamená, že je dosť možné, že nerobíte, to čo by ste mali podľa opisu stáže robiť, alebo proste celý deň nič nerobíte. Nebýva taktiež prekvapením, že zamestnávateľ stážistov klame. Napriek upozorneniam AIESEC Chandigarh nekvalitné stáže z databázy nevymazáva... prečo aj, za každého stážistu má od firmy 350 USD. Kamarát napríklad chodil na pracovné stretnutia, ktoré boli iba v hindí. Kamarátku vyhodili z práce, lebo nevedela dobre po anglicky (napriek tomu, že po anglicky vedela a pred tým s ňou mali pohovor na skype). Slovenský AIESEC kľudne poslal jednu teraz už moju kamarátku na stáž, o ktorej boli informovaní, že nie je dobrá – oba AIESECy, aj AIESEC Slovensko aj AIESEC Chandigarh. Reakcia AIESECu Chandigarh bola taká, že „well, they might click better“ (budú si lepšie rozumieť). Lepšie si nerozumeli a nakoniec som vybavila kamoške koniec stáže u mňa vo firme, kde sme aspoň niečo robili. Ďalej, AIESEC Chandigarh sa sústreďuje na kvantitu ako na kvalitu. To znamená, že v Chandigarhe je viac stážistov ako je AIESEC Chandigarh schopný zvládať, a tak sa stáva, že AIESEC nemá jednoducho na stážistov čas – napriek tomu, že čas na večierky si nájde vždy. Ak niečo potrebujete, je to vždy zajtra, alebo proste nedvíhajú telefóny. Štandardom je, že v byte pre šiestich ich býva minimálne dva krát toľko. A keď proti práci AIESEC Chandigarh máte námietky a zamestnávateľ vám predčasne zruší stáž, napríklad preto, lebo nič nerobíte, keďže vám žiadnu prácu nedal, AIESEC sa neobťažuje nájsť vám novú stáž. Slovenský AIESEC v tejto situácii toho tiež moc nie je schopný poriešiť, napriek tomu, že ochotný je. Preto sa mi zdalo celkom logické, že sa AIESEC Chandigarh ocitol na čiernej listine. Myslela som, že to bude fungovať tak, že tam nebudú slovenských stážistov posielať vôbec. Alebo teda že ich aspoň upozornia na to, ako to tam „fičí“. A nádejný stážista nech sa potom rozhodne, či to riskne alebo nie. Preto ma celkom prekvapil email, ktorý som dávnejšie dostala od jednej dievčiny, ktorá sa chystala na stáž do Chandigarhu a pýtala sa ma, či jej o tom môžem niečo povedať. Poradila som jej, aby tam nešla. Bohužiaľ však už mala všetko vybavené. Tak som sa jej aspoň opýtala na to, či jej niekto hovoril o tom, ako to tam funguje, a že AIESEC Chandigarh je na čiernej listine. Nevedela, nikto jej nepovedal. AIESEC by mal za tých cca minimálne 170 EUR (donedávna to bolo menej, ale potom AIESEC napadlo, prečo nezdierať ľudí ešte viac a začal si pýtať peniaze za „mentoring“) čo pýta od stážistov ich minimálne informovať o tom, aké sú ohlasy na stáže v danej krajine. A potom ich znova upozorniť na to pri konkrétnom výbere stáže. A nie spôsobom takým, že v Indii sú ťažšie podmienky pre život, o to nejde. To tam stážistom nevadí, to sa im na Indii páči. Čo im vadí je spôsob nefungovania indického AIESECu. Alebo by mohol zaviesť systém hodnotenia stáži a referencií priamo v ich databáze pri ponuke stáže. Na systéme referencií funguje napr. Couchsurfing. A ten funguje dobre. PS: Mne nevadí až tak, že si AIESEC pýta od stážistov kopec peňazí za nič. Je to jeho právo, nech si pýta aj 500 EUR za stáž. Mne vadí monopol AIESECu. Ak idete na tu istú stáž cez AIESEC a bez neho, bez neho víza poriešite oveľa ťažšie... ak vôbec.