Vodafone ... happy to help

V Indii je to trocha zložitejšie (ako veľa iných vecí). K tomu, aby ste si mohli kúpiť SIM kartu na predplatený kredit, potrebujete pas, kópiu pasu, kópiu víz, vyplniť a podpísať papier s rôznymi údajmi, mimo iného aj o Vašich rodičoch, a taktiež potrebujete nejakého Inda, ktorý sa za Vás "zaručí". Podľa Vodafone, Ind musí mať bydlisko v tom istom meste, v akom si kupujete SIM kartu. Tak som teda zobrala všetky potrebné “materiály” a Inda :) a išla si vybaviť SIM kartu. Vybavovať som si to bola asi na trikrát, lebo zakaždým mi povedali niečo nové, čo potrebujem, ale nakoniec sa mi podarilo SIM kartu si kúpiť. Nabila som kredit a myslela, že mám už vyhrané. To som sa však veľmi mýlila. Asi o týždeň od kúpy SIM som zistila, že mi číslo akosi prestalo fungovať. Zašla som teda opäť do obchodu, kde som sa pýtala, v čom je problém. Zistila som, že im nestačí, že som im svoje dokumenty odovzdala pred ich očami, oni ich ešte po mne kontrolovali a zistila, že podpis na kópii môjho pasu a prihláške na SIM sa nezhodujú. Zdalo sa mi to zvláštne, keďže som prihlášku podpisovala pred nimi, ale som si povedala, že OK, prinesiem im všetky papiere ešte raz a dám si väčší pozor na podpis. Materiály som znova odovzdala a znova som bola po týždni odpojená. Tentokrát bol problém s tým, že som im nedala potvrdenie o mojej adrese, ktoré si samozrejme odo mňa v obchode nikto nepýtal. Potvrdenie som im teda dodatočne dodala a myslela, že už mám pokoj. Keďže mi dochádzal kredit a chystala som sa na dvojtýždňový výlet na Taiwan, kde bolo možné, že budem potrebovať niekomu zavolať, nabila som si ho znova na 100 rupií. Pred mojím odchodom som sa pýtala ako si môžem aktivovať roaming, pri čom mi bolo povedané, že roaming je automatický. Na Taiwane som samozrejme zistila, že roaming nemám. Musím povedať, že to ma zas nejako veľmi neprekvapilo. Prekvapenie nastalo, keď som sa vrátila do Indie a zistila, že číslo mi stále nefunguje. Tak som do Vodafone zašla znova. Oznámili mi, že ma odpojili a teraz už definitívne, keďže môj Ind, teda človek, ktorý sa mal za mňa zaručiť, im povedal, že ma nepozná, keď mu volali, aby si ho overili. V tej chvíli som vedela, že s Vodafone už nechcem mať nič spoločné a chcem naspäť len svojich 100 rupií, alebo ich chcem aspoň prevolať a prejsť k inému operátorovi.Snažila som sa im preto vysvetliť, že ten Ind je môj šéf a asi vytočili zlé číslo, keďže on v živote žiadny hovor od Vodafone nedostal. Samozrejme, nepomohlo. Taktiež som nechápala na čo si Vodafone potrebuje overiť človeka, ktorý s Vami SIM kartu kupoval a poskytol jeho doklady, či Vás osobne pozná.Tak som sa teda opýtala, ako môžem požiadať o vrátanie môjho kreditu. Odpoveď – to sa už nedá, keďže číslo bolo úplne zrušené. ZHRNUTIE – indický Vodafone ma trikrát bez upozornenia vypol a tretíkrát už definitívne, pri čom mi odmieta vrátiť peniaze za kredit, ktorý som kvôli stupidite ich zamestnancov nemohla využiť. V SR ani v nijakej inej krajine sa mi toto zatiaľ nestalo. Vec, ktorá ma na tom hnevá najviac je, že s tým nič nezmôžem urobiť, len sa s tým musím proste zmieriť. Teda, ak odhliadnem od možnosti, že Vodafone v akejkoľvek krajine stratil jedného potenciálneho zákazníka a zabezpečil si človeka, ktorý sa so svojou negatívnou skúsenosťou rád podelí so svojimi známymi. PS: Áno, mala som od Vodafone utekať tak rýchlo ako sa dalo, už keď začali robiť prvé problémy. Som si však myslela, že už som u nich zabila dosť času a je možné, že aj iný mobilný operátor by robil rovnaké problémy (i keď neviem neviem, či by to bol až takýto hardcore). Nevadí, hlavne že som zdravá, poučená a nabudúce budem vedieť :)