Kde má jazdiť bratislavský cyklista

V mestách by sa vraj malo chodiť s bicyklom po cestách. V Bratislave sú však niektoré cesty veľmi frekventované, takže je dosť možné, že aj keď vás šesť áut obíde, to siedme vás môže zraziť. Ďalej, cesty nie sú v práve najlepšom stave a už vôbec nie pravé okraje ciest, po ktorých by sa malo jazdiť. Sú tam jamy, škáry, hrbolce. Ich stav je nevyhovujúci najmä keď prší – nikdy neviete koľko jám tam je a aké sú hlboké. V Bratislave je minimum cyklociest a tie sú aj tak mimoriadne obľúbené u chodcov. Napríklad pri Inchebe – idem si na bicykli po asfaltovej ceste určenej pre cyklistov – a taktiež musím obiehať chodov. Najradšej to mám, keď je v Inchebe nejaké podujatie, vtedy sa to chodcami okolo nej len tak hemží. Žeby sa sústredili na svoju časť chodníka? Ani náhodou. Idem si po časti Nového mostu určenej pre cyklistov – musím obiehať chodcov. Tiež milujem časť chodníku pri Dunaji určeného pre cyklistov – v strede normálneho chodníka, oddelený dvoma už skoro vyšúchanými čiarami. Ešte lepší je však chodník pre cyklistov pri Riverparku – kým chodci majú asfaltovaný, cyklisti ho majú pekne s kamienkami. Logické, nie? Nerozumiem tomu, prečo ak chce niekto jazdiť ekologicky a zároveň robiť niečo pre svoje zdravie a kondíciu, musí tým vlastne ohrozovať svoje zdravie – tým, že je nútený jazdiť medzi autami. Tí, ktorí takúto podľa mňa blbosť prijímali, asi moc často v meste po cestách na bicykli asi nechodia.