Auto, auto, kamión, auto, pokazené auto, kamión....Je noc, diaľnica pomerne zaplnená svetlami vozidiel a my sedíme v buse – smer Brno. Doma sa hlavne naše MAMY divili, čo tam ideme akože robiť. „Ále, Kristi tam má kamaráta, prespíme uňho, pozrieme Brno, večer si asi pôjdeme dakam sadnúť, a potom naspäť, no čo, taký malý výlet, šak to je kúsok...“ To bola moja verzia, ktorú som našim vyklopila. Kristi hlesla doma niečo podobné a išli sme. Výsledok je, že cestujeme do Brna, v kabelách nabalené biele blúzky, čierne sukne a saká, červené rúže a čierne topánky na opätku. Že „wannabe bussines attire“, ktorý je na výberovke podmienkou, ach jo. Out of our style, ale čo už, prežijeme... Hlavne sa rehoceme vždy, keď si dáme otázku: „Čo to vlastne robíme???“ Hahahaaa, ako keby sme inokedy vedeli! :D
Okej, sme tu, s pomocou jedného mladého páru s GPS v mobiloch, partii rómskych chalaniskov,ktorí boli naozaj že neskoro v noci jediní na ulici, inak by sme sa radšej nepýtali, a jedného coolového českého chalana, ktorý prekvapivo býval v tom istom baraku ako náš hľadaný taliansky kamarát, sme konečne zazvonili pri dverách a boli privítané Gabriho talianskou pastou so syrom,haha:D Že najlepšia hospitality!:) Sprcha, malý frťan dobrého Malibu pred spaním (ktorý Kristi krvopotne odmieta, lebo si zadelila abstinovať do Silvestra, ty zradca jeden! Takto ma v tom nechať samu!:D) a spať! Lebo zajtra sa koná tá haluz....
