Keď tu prvýkrát pristál Kolumbus, nemohol odtrhnúť zrak od bujarej zelene a farieb kvetov ostrova. Nemohol predsa tušiť, že za pár storočí to tu bude Paríž Karibiku. Písal sa rok 1502 a Krištof na svojej štvrtej objavnej ceste pristál v súostroví Malých Antíl. Nezdržal sa tu dlho, ostrov plný bujnej flóry sa mu zdal očarujúci, a hoci tu strávil len 3 dni, nikdy na svoj skvostný objav nezabudol. Nechal tu pár svíň a kôz ako európske dedičstvo a zdvihol kotvy.
Niektorí domorodci by si boli želali, aby Kolumbus na tento kvet Karibiku zabudol, a tak by tu pôvodní obyvatelia, karibskí indiáni, žili v mieri naveky. Objaviteľské cesty ale prinášajú so sebou aj temné obdobie, a to čakalo aj na obyvateľov Martiniku. Postupne prichádzali ďalšie lode a Francúzi sa rozliezali po ostrove ako mravce.
Ostrovná kolónia, pod správcovstvom kráľa Ľudovíta XIII. a jeho šedej eminencie obavaného kardinála Richelieu, bola prínosom pre Francúzsko, no bolesťou pre ostrovanov. Na plantážach cukrovej trstiny, banánovníkov, bavlny a neskôr aj kakaa, hrdlačili zotročení domorodci a otroctvo bolo teraz legálne. Prví otroci boli stroskotanci, ktorých tu vyplavili v roku 1605 a obchod s nimi prekvital ešte ďalšie storočie. Boli privezení najmä z Afriky. Do roku 1736 tu pracovalo až 60 000 otrokov. Ani krátke obdobie nadvlády Angličanov nezmiernilo ťažký život otrokov, aj keď domorodé obyvateľstvo radšej predalo cukor im, ako nenávideným Francúzom. V roku 1723 boli na ostrov dovezené prvé zrnká kávy z Arabského polostrova, a tá sa pridala k plodinám, z ktorých Martinik prosperoval. Otrokárstvo bolo zrušené až v roku 1848, no majitelia plantáží i naďalej využívali lacnú pracovnú silu, hlavne z Indie, ich plat bol vskutku mizerný.
Dnes si na toto smutné obdobie v dejinách ostrova môžete zaspomínať pri pamätníku 15tich, do kameňa vytesaných, postáv, ktoré reprezentujú mĺkve útrapy a osudy otrokov. Ich zvesené plecia a stoické vyobrazenie s tvárami otočenými smerom k oceánu, majú aj iný príbeh. V roku 1830 smerovala loď s otrokmi na ostrov. Pri Diamantovej skale, ktorá je poslednou prekážkou na ceste k ostrovu, loď stroskotala. V útrobách lode zahynuli muži, ženy i deti. Nemali šancu dostať sa z podpalubia, no lepší život by ich tu aj tak nečakal.
Na to všetko sa z výšky svojej majestátnosti prizerala sopka Pelée, po stáročia zadržiavala svoj hnev, až v roku 1902 vybuchla. Metala kamene a kašlala sopečný prach, ktorý pokryl polovicu ostrova. V ten deň pohltila 30 000 životov a zničila hlavné mesto. Jej meno v preklade znamená plešatý, takým zanechala i pobrežie, ktoré sa dlho spamätávalo z jej ničivej sily. V ďalších rokoch akoby sa uzavrela jedna kapitola života ostrovanov, i vulkán sa ukľudnil, ale stále bdie nad ostrovom a jeho oko vidí doďaleka.
Martinik sa tak stal symbolom nielen neobyčajnej prírodnej krásy, ale aj vzdoru, a taktiež osobností, ktoré ovplyvnili svetové dejiny. V tomto raji sa narodila aj najznámejšia žena ostrova. Nie je to nikto iný ako manželka cisára Napoleona - Jozefína. Od detstva ju volali Rose, aké príznačné pre niekoho z ostrova kvetov. Sama bola ako ruža, aj ich milovala. Na ostrove žila do svojich 15 rokov, a možno ani netušila, kam to až dotiahne. Ona sama zažila nielen krásu života, ale i jeho tŕnistú stránku. A hoci opantala Napoleona a prežila život vo Francúzsku, nikdy nezabudla na svoj Martinik..
Na ostrove môžete navštíviť múzeum zasvätené Jozefíne. Možno vás zaskočí, že nebola vyslovená krásavica, dokonca zlé jazyky tvrdia, že mala pokazené zuby z cukrovej trstiny, ktorú tak milovala. No Napoleonovi to zjavne nevadilo. Legendárna ostala jeho veta, keď sa vracal z jednej zo svojich bitiev : "Drahá, vraciam sa domov, neumývaj sa". Už sa nedozvieme, či ho tak vzrušoval pach jej neumytého tela, alebo dáme za pravdu ohováračom, že si cisár chcel poistiť jej vernosť, ktorá nebola jej silnou stránkou.
No a aký je Martinik dnes? Rajom na zemi povedali by mnohí, prachové pláže na juhu, tropický prales plný kvetov a stromov na severe, plantáže na západe a pobrežné mestečká s francúzskou noblesou. Je ozajstným skvostom pre jachtárov, rybárov a celkovo pre výletne lode. Ta naša kotví na otvorenom mori. Vyberáme si tichšiu zátoku Grande Anse d’Arlets, nie hlavné mesto Fort de France, kde vládne humbuk. Najkrajšie sú rána pri východe slnka, keď vzduch vonia po daždi, tak krátkom a intenzívnom z ťažkých oblakov ťahajúcich sa od sopky smerom k vám. O bok člna sa obtrie korytnačka, lenivo si mľaskne a vám sa deň na ostrove môže začať. Prvý človek, na ktorého naďabíte, bude mať zaručene kreolské črty. Vek im ani neskúšajte hádať, sú ako mimozemšťania. Ženy aj v 60tke majú krásne husté vlasy a vy sa pristihnete, že sa v nich chcete prehrabať, či sú pravé.
Čln sa pomaly blíži k mólu ostrova a vy naberáte do nozdier vzduch. Je tak opojný ako dúšok rumu z miestnej fabriky. A je ich tu dosť na to, aby z Martiniku urobili svetový unikát. Kto prvý a kedy začal vyrábať v Karibiku tento lahodný mok sa nedá vypátrať presne, ale ak by sme išli po stopách prevádzačov, pirátov a obchodníkov, tak by sme sa motali medzi Kubou a Trinidadom. Plantáže s cukrovou trstinou boli skoro na každom z ostrovov, postup pri spracovaní sa medzi nimi až tak neodlišoval, no chuť už áno.
Rum z ostrova Martinik je jediný svojho druhu, ktorý si podľa geografickej oblasti vydobil svoj vlastnú AOC (appellation d’origine contrôlée), značku originality. Výroba podlieha prísnym pravidlám. Trstina musí pochádzať len z ostrova Martinik, a okrem toho rum musí byť vyrobený len z 10 -12 schválených druhov cukrovej trstiny na ostrove. Pri výrobe bieleho rumu musí minimálne odpočívať 6 týždnov v nerezových nádržiach. Ak ho chcete mať v dubových sudoch, tak nesmie zrieť viac ako 3 mesiace. No a pre fajnšmekrov rum s označením "VIEUX" vyzretý, si musí v dubových sudoch poležať 3 roky a dosiahnuť aspoň 40% alkoholu.
Na ostrove sa vyrába hlavne tzv. Poľnohospodársky rum, má výraznú chuť. Na výrobu 10 litrov rumu musíte spracovať zhruba 100 kíl cukrovej trstiny. Je tu asi 6 veľkých destilérií, a ja vás dnes vezmem na “koštovku” do tej najikonickejšej.
HABITATION CLÉMENT
Habitation Clément, pôvodný názov Le Domaine d’Acajou, bola založená v 18. storočí za účelom pestovania cukrovej trstiny a výroby cukru. Jej zakladateľom bol Homére Clément, vážený lekár a člen miestnej rady. Nevybral si najlepšie obdobie, vlastne to najhoršie, keď svetová cena cukru klesla na svoje minimum. No tento lekár bol niekto, kto sa len tak nevzdáva, a tak si zaumienil, že z prvého lisu cukrovéj trstiny použije aromatickú šťavu na výrobu čistého rumu. Ako správny francúz miloval koňak, vyrastal v Paríži, a tak pohárik Armaňaku nikdy neodmietol. Uvedomil si, že nielen brandy, ale aj rum môže chutiť podobne, ak nie lepšie. A tak si vyhrnul rukávy a zamestnal na plantáži ľudí, ktorí v čase ekonomickej krízy Clémentovi bozkali ruky. Voilá, stal sa nesmrteľným!
Na plantáži Habilitation si nevychutnáte len rôzne príchute rumu, ale aj krásne záhrady, ktoré dal vysadiť ešte za života sám Homére Clément. Takže tu zažijete tú skutočnú oázu. Zachoval starý mlyn na výrobu trstiny, zveľadil prístavby robotníkov a urobil návštevné centrum, ktoré je ako jediné otvorené celoročne pre všetkých návštevníkov. No a Clément by bol pyšný i na najdrajhší rum z jeho dielne, je to skutočné umelecké dielo. Je to vintage kvalita z roku 1966, a keď si pričuchnete, v nose vám vybuchne ohňostroj vôní od čokoládovej, cez prímes kávy, až po pomaranč obohatený figami. Tento elixír je uzavretý vo flaši umeleckej hodnoty 19,000 eur, je to klenot sám o sebe. Len rytie na umeleckej zátke symbolizujúci Clémentov hlavný dom, trvalo 6 mesiacov. Použité bolo žlté a ružové zlato. Je to najdrahší rum, ktorý bol zatiaľ vydražený. Jeho hodnota sa odhaduje na 100,000eur. Tak čo, ochutnali by ste?
Nemusíte sa báť, chutí je dosť. Pre každého sa nájde niečo od bieleho rumu, cez koktaily, až po tmavý, 200 ročný unikát, ktorý vás posadí a zanechá na jazyku zamat.
Dnes za múrmi Clémentovej destilérie odpočíva niečo cez 2 milióny litrov rumu, pekne naukladaných v bareloch, kde zrejú a nasávajú drevnatú chuť pred tým, ako budú posťahované do fliaš. A tie sú tiež skvostné. Dokonca si ich kupujú aj abstinenti, kvôli jedinečnosti a krásnym farbám.
Je čas na osviežujúci nápoj, nechajte svoje chuťové poháriky poláskať na jednom z nektárov Clémentových ročníkov. Ochutnajte jeden z najikonickejších kokteilov: Clément Side Car skúste si ho namiešať aj doma jeho recept je tu : ( 2 oz. V.S.O.P Prémiový Rum spoločne s 1 oz. Créole Shrubb - ten sa vyrába spolu so šupkami pomaranča a zreje 1 rok, ma fantastickú arómu a ¾ oz. čerstvéj citronovéj šťavy. A teraz zavrite oči a predstavte si , že ste na Martiniku, à votre santé!
***miešanie nápojov je v jednotkách oz (unca) 1 oz/29 ml
