Pokračujeme v plavbe zo Santarém ,odkedy sme vošli do delty najväčšej rieky sveta a pokorne prijali jej zákony necháva nás plazivým tempom napredovať. My sa nezdráhame a i keď každú chvíľu upierame pohľad k oblohe , raz darmo i keď je obdobie dažďov nespadla ešte ani kvapka..
Po tom ako nám rieka ponúkla lov na pirane a sledovanie anakondy pokračujem po prúde smerom k hlavnému mestu severnej Amazonky mesta Manaus . Cesta je to kľukatá a my mierime k zátoke na rieke , ktorú obýva kmeň typu Caboclo a náš čaká prvýkrát " človek amazonský"...
BOCA DE VALERIA
Ešte len svitá, keď počujem spúšťanie kotvy, reťaz zarachotí a my sa zapichneme v zátoke rieky Valéria priamo do jej úst ( preto aj ten názov Boca ) ,roztvorí svoj pažerák a my spúšťame prvý čln do jej útrob. Zrazu sa mi rieka zdá obrovská, som rada, že čln pilotuje jeden z najskúsenejších strojníkov - filipínec Orlando , vždy dobre naladený a čím je situácia vypätejšia tým viac sa usmieva , už len číham , kedy sa začne usmievať od ucha k uchu..
Tropický prales máme teraz skoro na dotyk , blížime sa k brehu a už zďaleka sa dajú rozoznať obrysy domorodých chatrčí . Nie ,nie je to objavná cesta, túto časť už poznám spred 6 rokov , ale tak 50 rokov dozadu títo domorodí Caboclo museli asi "treštiť " oči na takú opachu akou je výletná loď . Bola to talianská flotila, ktorá tu odkotvila prvá a podala správu o ľudoch žijúcich pri ústi rieky Valéria pri sútoku do Amazonky.
Správali sa priateľsky a tak výmenou dohodou sem teraz môžeme voziť našich pasažierov , aby si ukradli niečo málo z autentickej atmosféry.Za to že im môžete presnoriť ich dedinu , odfotiť si ich ratolesti alebo pohojdať v rukách leňochoda si vypýtajú jedlo , nejaké ošatenie a ponúknu vám na predaj svoje výrobky z dreva, hliny a plodov. Pre tých odvážnejších je tu aj možnosť naskočiť si do loďky a majiteľ vás prevezie po ústí a možno si aj zalovíte s primitívnou harpúnou , stačí ak ovládate reč tela, alebo aspoň pár slov portugalčiny alebo španielčiny. Majú tu aj " obecnú školu" stojí síce vratko na pár koloch a učiteľ sem dochádza člnom dvakrát za týždeň, takže popri deťoch pochytili čo-to už aj dospelí ikeď prevažne používajú zmes dialektu.
Ráčite si leňochoda?
Keď sa vylodíme na breh , neurobíme ešte ani desať krokov a už sme v obliehaní kŕdľa miestných detí , nie nikto tu nebehá ani holí ani bosí , všetky deti od batoľaťa až po mládež sú riadne zaodetí a zvedavo si nás prezerajú. Vedia že nejdeme naprázdno a tak nám podstrkujú všemožných tvorov ďžungle "foto"? To už majú odskúšané a doteraz to zabralo vždy, ibaže ja som ten šok zažila už pred pár rokmi a tak im vysvetlím , že nech nenadhadzujú toho chudáka, pre ktorého je to ako zemetrasenie a uložia ho do trávy a potom dostanú maškrtu oni. Váhajú no keď zbadajú v mojej dlani jablko je vybavene...
Bohužial tomuto sme ich naučili my, lode ktoré sa sem plavia z nich urobili "detských obchodníkov" a ikeď nemajú nič odskočia si do pralesa a povyťahujú čo nájdu..
Takže od leňochodov , ktorí sú "najrýchlešou " korisťou ,cez Tukana po capybaru je tu široká škála "zboží" stačí si len vybrať.
Keď pripravujem takúto plavbu po delte , vždy každého dobrodružstva chtivého pasažiera "vystríham", aby si nerobil priveľké nádeje, že stretne divokého bojovníka pobehovať s holou riťou a prestreleným nosom ...miesta kde sa loď dostane sú ďaleko od vnútrozemia a takto to potom v skutočnosti vyzerá . Záleží ako sa k tomu postavíte niekto je nadšený a niekto zase zhnusený..no to je možno prisilné slovo, prinajmenšom sklamaný očakáva úplnú izoláciu a možnosť zahliadnuť leňochoda spiaceho kdesi v korune stromov a zrazu toto núkajú mu ho z každéj strany. Ale boli sme to zase my,ktorí prišli k nim " veľkí ľudia" ako nás volajú, my sme ich uprosili nech nám dovolia zastaviť sa pri nich a tak máme čo sme chceli.
Prebehnem táborom a hľadám miestneho "staršinu" zakaždým , keď sa tu plavíme im pripravíme zbierku. Sú to prevažne knihy, zošity , písacie pomôcky pre školu. Zavadím okom o dvojicu malých chlapcov poskakujúcich po ležiacom krokodílovi v zátoke..pýtam, sa ako dlho je už mŕtvy a odpoveď znie " mŕtvy"? ešte trochu žije a ukazujú na bubliny, ktoré mu prskajú z nozdier..volám ich preč a ukazujem na našu posádku, čo si tak zahrať futbal?
Náš navigátor čistokrvný talian im už ukazuje loptu , ako zhypnotizovaný poskakujú za ním a ja ich poháňam čím ďalej od "jaštera".
Zvyčajne sme tu len pol dňa keďže nás čaká úmorne plazenie tokom ďalší deň a pol smerom k hlavnej destinácii mesta MANAUS. Tu odkotvíme na 3 dni a podnikneme výpravy do srdca amazonského pralesa . Konečne natankujeme aj čerstvú vodu ,v práčovni sa vyperú hromadiace sa haldy šatstva a nám zvýši aj na sprchu.
Orlando dal gól a spokojne si opäť sadá za kormidlo člnu , kŕdeľ detí nás doprevádza až k mólu , zúrivo mávajú na odchod . Posledné čo vidím je mláďa leňochoda visiaceho na krku maléj indianky a ja naňho mrknem v úľave už nech sme preč a on sa môže pokojne vrátiť späť do bezpečia koruny stromu.
Aj takéto sú zákutia na najväčšej rieky sveta , a mne bude Boca de Valéria vždy pripomínať týchto lenivcov s bázlivým pohľadom a malá jazva na predlaktí po ich silných drápakoch z nás urobila " pokrvných bratov".
