No najdôležitejšia súčasť a hnacím motorom sú pasažieri, teda vy, teda všetci tí, ktorí chcú zažiť morský vánok na svojich tvárach a plachtiť v ústrety nepoznaného.
Nie je to také jednoduché ako naplánovať si bežnú dovolenku. Tak kam pôjdeme tohto roku, hory či more? Len nie zase do Chorvátska, poďme tento rok do Grécka! Neviete sa rozhodnúť, tak si hoďte mincou. Kiežby to bolo také jednoduché ako len roztočiť glóbus a zapichnúť doň prst. Našťastie vody je na svete viac a brázdiť moria a oceány je stále lákavejšie, tak to bolo aspoň doteraz.
V tomto priemysle ide o obrovské peniaze, lodné spoločnosti sa predháňajú, kto zarobí viac a kto je prestížnejší. Svet je vyhladovaný po nových obzoroch, predsa len nejaké gény dobyvateľov nám ešte kolujú v žilách. Síce od čias Kolumba už pretieklo veľa vody, ale dnes sa na lodi dostanete skoro všade. Záleží už len na tom, kto na to má. Trh sa prispôsobil aj tomu, hlavne veľké lodné spoločnosti zarábajú aj na balíčkoch pre rodiny a seniorov.
Ak ste z krajín, ktoré majú more za plotom, tak sa priveziete do prístavu autom alebo taxíkom a nemusíte lietať. My ostatní suchozemci sa k moru musíme najprv dopraviť po svojom. Hoci si Taliani pred pár rokmi pošramotili povesť, keď sa loď Concordia vykotila a zahynulo " len 32 ľudí", už o rok a pol postavili ďalšie 2 lode a zdvojnásobili zisk. Dokonca niektorí tí istí, ktorí prežili kolíziu, sa o rok plavili zase. Možno si poťukáte po čele, nemajú strach? Nuž človek je vám tvor záhadný, ibaže teraz je náš nepriateľ neviditeľný, nevidno ho na mape ako číhajúca plytčina či zubatý útes. Korona stojí na prove a zahalená vzduchom len tíško zakašle a jedným nadýchnutým znásobí obete Concordie za hodinu.
A tak sa lode stavajú, itineráre plánujú a posádky verbujú. Tisíce ľudí si na mori zarába na svoj chlieb, zo všetkých kútov sveta. Je to ako byť v dočasnej rodine, predsa 6 mesiacov z roka je dlhá doba a vy za taký čas prispôsobíte novému svetu, rozdiel je len ten, že ten váš sa občas kolíše. Posádka je zvyknutá veru na všeličo, dlhé dni na mori, búrky, nálady pasažierov i naháňanie pirátov. No na jedno neboli pripravení, že ich zo dňa na deň pošlú domov, lebo prišla korona a zobrala im všetko.
Doteraz išlo všetko ako po masle. Všetko klapalo ako naolejovaný stroj, plavba strieda plavbu, prístavy, krajiny, kontinenty. Ľudia sa mihajú ako tiene v zrýchlenom filme, niektorí vám utkvejú v pamäti, väčšina sa premelie ako na vlakovej stanici, nástup - výstup, a ide sa ďalej.
Teda išlo sa, teraz preťala gordický uzol pasažierka Korona, zabrala celú loď a s nikým sa o ňu nechce deliť. A lode sa pomaly sťahujú do dokov, poniektoré sa plavia prázdne a dni utekajú. Lodné spoločnosti počítajú ušlý zisk s ôsmimi nulami, ide o megalomanské tržby. Trh zamrzol, nikto predsa neriskuje vyhrievať sa pod palmou v Karibiku a pár dní na to si ľahnúť s pľúcnou ventiláciou. Reklamy sa prebiehajú a ubezpečujú cestujúcotivých, že ak si rezervujú teraz ďalšiu platbu, dostanú zľavu až 20%.
Vo Vancouveri je 9:00 hodín ráno lokálneho času, vzduch vonku je mrazivý a také sú aj správy posledných týždňov. Predstavitelia najväčších lodných spoločnosti sa tu zišli, aby dali hlavy dokopy. Narazili sme chlapci, "Pôjdeme dolu, je to len otázka času", vyslovil jeden z najväčších prevádzkovateľov flotily na svete, RCL. Náraz spôsobil trhlinu a ňou uniká do mora nielen obrovské množstvo peňazí za zrušené plavby, ale aj práca námorníkov. Majitelia lodných spoločností prirovnávajú koronanáraz ku kríze po 11. septembri, vtedy to oslabilo leteckú dopravu a spôsobilo ekonomický kolaps. Dúfajme, že budeme mať dosť " záchranných kolies " udržať sa nad vodou. Zatiaľ sa ešte nepotápame", uzavreli debatu, ale buďte pripravení na všetko.
Najväčšia komerčná loď na svete, "Symfónia morí", skončila ako v rovnomernom čiernobielom horore Symfónia hrôzy - onemela na mori strachu z budúcnosti. Stráca sa v opare zajtrajška a pevnina je v nedohľadne.
No nevzdá sa bez boja, predsa je to najjagavejšia perla, zažila už nejednu búrku, ibaže tentokrát jej lesk už nikoho nezaujíma. S kapacitou cez 6 000 pasažierov pri dĺžke lode ako Eiffelova veža, s vlastným centrálnym parkom s 20 000 druhmi rastlín, robotickými čašníkmi a inými divotvornosťami, zatvorila svoje brány do raja na dobu neurčitú. Obrovská strata a neschopnosť vrátiť sa na trh minimálne do leta bude mať katastrofické následky. A to je len jedna loď, a na mori ich pláva stovky.
Oceány si vydýchnu, aspoň na chvíľu to nebude vyzerať ako na križovatke v Jakarte, veľryby môžu voľne migrovať a hrozí menšie nebezpečenstvo kolízie, emisií a zamorenia.
V bezvetrí sa ozýva len škrekot čajky a vzlykanie Shakiry, zamáva na odchod a utrie si slzu, lebo už nezarobí na reklame ďalší milión.
