Je nieco po pol osmej vecer ,slnko nam zapadlo uz pred hodinou a pol. Davame zbohom ostrovu Martinique, sliepnajuce pobrezne svetla nas sprevadzaju na sire more Karibiku. Naberame smer ostrov Svetej Lucie ,lod by sa uz mala smykat v pohodlnom rytme 10 namornych mil v hodine, no namiesto toho spomalujeme.
Ihned spozorniem , nieco nie je v poriadku. Nastrazim usi a zapocuvam sa do ticha, hodin na seba bundu a vybehnem na piatu palubu odkial mam vyhlad na more. Vrazim do prveho dostojnika, ktory sa nahli na mostik " co sa deje"? pocujem svoj hlas . " Muz cez palubu "hlesne a berie schody po dvoch. Muz cez palubu , ale ved nebol hlaseny signal , tak ako je to mozne?
Kazde plavidlo ma podla predpisov medzinarodnej dohody na mori zakladne signaly v nudzi a ked jeden z nich naberie realne nebezpecenstvo tak sa vyhlasi pre vsetkych pasazierov. Nakladne lode sa odlisuju od tych ktore prevazaju prevazne pasazierov , ale v podstate su signaly rovnake.
KOD ALFA- prva pomoc, v pripade urazu ohrozenia na zivote
KOD BRAVO ALFA - v pripade ze bola detektovana vybusnina na palube
KOD BLACK -kolizia
MUZ CEZ PALUBU - vyslu sa 3 x signaly zo sireny
To uz vidim ,ze svetlomety mieria na morsku hladinu , more ja nahnevane , vyduva sa a nechce spolupracovat. Svetlo sa pohynuje po morskych hrebenoch systematicky , pomaly sa smyka a patra po hladine v nadeji na uspech." Koho hladame "?!
Pred chvilou pred nami prelavala ina lod a ich hliadka zachytila zablesk fosforeskujuceho svetla na hladine. Bolo pripevnene k obleku potapaca a prave to ich zachranilo.
Prave ona lod kontaktovala nas mostik s tym, ze mame "cloveka cez palubu" . Konali sme rychlo ,kapitan zastavil lod a spustil zachrany cln. O par minut sme uz tahali z mora dve polobezvladne tela potapacov. Ich pulz bol slaby , no zili, kym nas tim medikov zachranoval dobrodruhov ,my sme kontakovali lod, ktora ich spozorovala a hlasili ,ze potapaci nie su "nasi". Rozbehlo sa patranie , ci nebol za poslednych 24 hodin hlaseniy nezvestny z ostrovov v nasom parametri.
Nakoniec sme sa to dozvedeli priamo od nasich stroskotancov. Boli to francuzi , na more vyrazili o 09:00 rano z ostrova Matinique , podmienky boli idealne , cln ich nechal pri koralovom utese a mal vyzdvinut neskor. No potom si toho uz vela nepamataju , prud bol silny zatiahol ich dalej k otvorenemu moru a ked sa vynorili uz pevninu nevideli. V mori stravili asi 10 hodin, kedze my sme ich nasli pred osmou vecer, uz len dufali ,ze preziju do rana.
Zabudnuti na mori
Pribeh skutocne ako z filmu, v roku 2003 bola natocena nizko nakladna snimka ( OPEN WATER ) . Pribeh o dvojici mladych ludi, ktori sa vydali potapat do Karibiku a uz sa nevratili. To sa skutocne stalo ,ale inej dvojici , podla ktorej bol film natoceny . 25 januara 1998 blizko velkeho barieroveho utesu v Australii sa Tom a Eillen Lonergan vybrali potapat spolu s dalsimi nadsencami. Den presiel rychlo v idealnom pocasi , bolo uz neskore popoludnie, ked si to cln namieril spat na pobrezie ,no posadke predsa len niekto chybal.. . Az rano si instruktor vsimol , ze batohy dvoch ludi su stale na palube, s dokladmi a telefonom , na ktory volali pribuzni ,zalarmoval pobreznu hliadku, patranie po Tomovi a Eillen trvalo 48 hodin no ich tela sa uz nikdy nenasli..
Vychod slnka nad ostrovom Svetej Lucie je vzdy impozantny, nahnevany obrys hory Piton vrha tien na nas prichod do pristavu , no dnes citim vo vzduchu zmier , sledujem nasich stroskotancov obijmat kapitana a v ich modrych ociach zrkadlici sa ocean.
