Súostrovie pekla..
Diablove ostrovy sa stali súčasťou mojich plavieb už veľakrát , keďže nám" stoja v ceste " a máme ich v našom navigačnom pláne na trase do Južnej Ameriky, kotvíme tam 2 krát v roku. No zakaždým, keď sa blížime k súostroviu premkne ma znepokojenie a neodchádza ani pri pohľade na strapaté tropické palmy skláňajúce sa nad morom pri šelestiacom vánku. Minulosť tu stále straší a napohľad idylické ostrovy tu majú svojich duchov ponevierajúcich sa v rozvalinách stále hľadajúci stratený pokoj. V minulosti ostrovy známe pod názvom Trojuholníkové ostrovy alebo ostrovy Spásy , za svoj terajší názov vďačia hlavne neslávnemu väzeniu galejníctva - pekla na zemi pod správou Francúzskej Guayany.
Omývané nepokojným Atlantikom sa k sebe tisnú tri ostrovy Il Royale - kráľovský ostrov ten je aj najdostupnejší a najviac navštevovaný, druhý je Saint-Joseph - Svätý Jozef a najobávanejší z trojice - Ile du Diable čiže Diablov ostrov.
V čase Napoleóna III. v roku 1852 sa ostrovy stali nielen väzením ,ale hlavne hrobom tisícom väzňom prúdiacim sem z Francúzska . Umierali na tropické choroby najmä maláriu , dyzentériu , keďže na ostrove v tom čase bol nedostatok pitnej vody pri tropických teplotách 40 - 43 C a životných podmienkach sa niet ani čomu diviť. Vysoká úmrtnosť bola spojená aj s väzenským životom, zo samotky putovali telá rovno do mora na ktoré už čakali žraloky. Na miestnom cintoríne by ste zbytočne hľadali mená väzňov tu boli pochovaní len dozorcovia a niektorý členovia rodiny.
Dnešným návštevníkom sa už nepodarí dostať na Diablov ostrov , je na ňom vstup zakázaný , v minulosti tam neboli ani strážcovia , ktorý by dávali pozor na vyvrheľov spoločnosti, jeho nedostupnosť je legendárna. Ak by sa predsa len našiel nejaký zúfalec, skočil by vo vlnách , ktoré by ho otrieskali o ostré hroty skál a povestného prúdu, alebo by skončil ako pokrm pre žraloky, ktorých je tu ešte aj dnes neúrekom.
Ille Royal..
My navštevujeme najväčší z ostrovov - Ille Royal (kráľovský ostrov), tu zakopnete o najväčšie množstvo pozostatkov z čias gelejníkov, stačí vám 1 hodina aby ste si "vychutnali" návštevu, vylodíte sa a od móla vás povedie cestička naprieč útrobami ostrova.Kľukatí sa v tropickom poraste a nad hlavami vám poskakujú malé opice z rodu makakov.
Starý maják, nemocnica, kostol tu stále stoja v tieni svojej zašlej slávy. Z tropickej vegetácie sa vynorí cintorín ,aj pri najväčšej páľave vám prebehne po chrbte mráz pri pohľade na polorozpadnuté kobky slúžiace ako márnice ,ktoré nahlodané zubom času stoja ako výkričníky minulosti. Cez cestičku sa mihne malý hlodavec Agouti , veľkosťou pripomína zajaca ,ale je bez uší a chvosta...v minulosti ho lovili , dnes si po ostrove šťastné hopká a užíva si slobodu. V centre ostrova je hotel ,ktorý ponúka dobrodruhom ubytovanie v tieni tropickej džungle a výhľadom na Diablov ostrov, nuž tí ktorí sem prídu dobrovoľne asi problémy so spaní nemajú.
Ja sa teším, keď zozbieram naspäť celú skupinu dobrodruhov živú a zdravú a vôbec najradšej som keď mierime s člnom naspäť k lodi. So zrakom upretým na ostrov si spomínam na rok 2013, keď sme tu mali tri úrazy z toho dve zlomeniny dostať ich vtedy z pekla páľavy na nosidlách až na loď boli veru galeje...
