"Raj na zemi" - nepochybujem, že tento prívlastok dostali Seychely právom, nám totiž táto exotická krajina ponúkla veľa dobrodružstva a veľmi málo nebezpečenstva. Za približne 11 hodín letu z Viedne sme boli v úplne inom svete. Žiadna masová turistika typu Chorvátsko, dozvedeli sme sa, že tunajšia vláda si status luxusnej a menej dostupnej destinácie prísne chráni, a to tak, že reguluje kapacitu turistických lôžok.
My sme leteli cez Dubaj, kde sme si urobili niekoľkodňovú zastávku. Tým sa prechod z "civilizácie" do lona nedotknutej prírody ešte viac zvýraznil. Na rozdiel od super moderného a vyspelého Dubaja, kde aj autobusové zastávky sú klimatizované a nákupné centrá vystlané kobercami, na seychelskom letisku to vyzeralo ako na dedinskej autobusovej stanici. Domorodci boli však veľmi prívetiví, pohostinní a ochotní, pôsobili úplne bezstarostne a veľa sa usmievali. Asi sa menej rozčuľujú a viac si vychutnávajú život!
Novootvorený hotel Kempinski, v ktorom sme bývali, bola veľmi dobrá voľba. Navrhnutý v dokonalej harmónii s prírodou vystihol architektov zámer spojiť maximálne pohodlie s jednoduchosťou, takže sme sa po celý čas cítili veľmi príjemne.
Seychely pozostávajú zo 115 ostrovov roztrúsených v Indickom oceáne, sú žulového pôvodu, preto to na fotografiách vyzerá tak úžasne - tyrkysové more, biely piesok na plážach, do nich vsadené čierne skaly a ponad ne sa nakláňajúce zelené palmy. Najväčšie ostrovy - Mahé, Praslin, La Digue a Silhouette sú aj najnavštevovanejšie, ale sú tu desiatky malých ostrovov a privátnych ostrovčekov, ktoré sa oplatí vidieť. Zistili sme, že ponuky tunajších cestovných kancelárií na rôzne výlety a atrakcie sú bohaté, stačí si len vybrať. Na svoje si tu prídu potápači, milovníci prírody, ale aj gurmáni. Nám sa podarilo navštíviť päť ostrovov, pričom každý ponúkal iný zážitok.
Zdržiavali sme sa prevažne na Mahé, a tak sme si autom prešli celý ostrov. Videli sme najkrajšie pláže sveta, najvyššiu horu ostrova Morne Seychellois so super výhľadom, navštívili sme starú fabriku na výrobu čaju, aj hlavné mesto Viktória. Je to malé "provensálske" mestečko s osobitým šarmom a nádychom kreolskej a francúzskej kultúry, v ktorom sme však našli všetko, na čo sme si pomysleli. Sú tu všetky obchody, úrady aj banky. Za zmienku určite stojí návšteva miestneho rybieho trhu, ktorý ponúkal čerstvé potraviny, všelijaké maškrty a tamojšie výrobky.
Obrovský dojem na mňa osobne, urobil ostrov Bird Island. Je to neobývaný malý ostrov, na ktorom nás vysadili a približne v 1,5h obhliadke so sprievodcom sme si ho celý obzreli. Žije tu unikátna fauna a flóra, dokonca aj endemity, ktoré nenájdete nikde inde na svete. Vtáky majú hniezda priamo na zemi, pretože tu nemajú žiadnych predátorov. Žije tu aj najstaršia suchozemská korytnačka na svete - Esmeralda, ktorá je vlastne samček a má približne 200 rokov a 300 kg. Tento 700 m dlhý mini ostrov je stelesnením čistej a nepoškvrnenej prírody, nesmeli sme však nič odtrhnúť, zodvihnúť zo zeme, či odniesť si so sebou.
Ja som sa ale najviac tešila na obrovské suchozemské korytnačky, voľne žijúce na ostrove Cousin. Žije si tu voľne celá kolónia a sú už tak zvyknuté na turistov, že sa nás vôbec nebáli a nechali sa pokojne pohladkať. Sú však dosť pažravé a za banánom, či jablkom sú ochotné priam "utekať". Zaujímavosťou pre nás bol aj morský kokosový orech - Coco de Mer. Vyzerá ako ženské pozadie (alebo popredie?), je to najväčší orech na svete a jeho cena sa šplhá do 150 EUR za kus. AK si ho kúpite, predavač vám musí vystaviť povolenie na export.
Šnorchlovanie sme si vychutnali pri ostrove St. Pierre, kam nás dopravil katamarán. Pod vodou sme mali možnosť vidieť nádherný pestrofarebný svet zložený z koralov a rýb. Cítili sme sa ako vo veľkom morskom akváriu, kde to hrá všetkými možnými tónmi farieb.
Čo ma najviac potešilo, je, že Seychely sú oáza exotického ovocia, čerstvej zeleniny, rýb a morských plodov. Fantastická kuchyňa s ľahkými jedlami, ktorých základom sú ryby, ryža, karí a kokosové mlieko. A samozrejme, treba ochutnať domáci rum Takamaka. V žiadnom prípade nedoporučujem neobjednať si tu mäso, nevedia ho tu vôbec pripraviť. Jeden z mojich priateľov to riskol a pár dní mal žalúdočné problémy, a tak trávil drahocenný čas vyhľadávaním toaliet na každom kroku.
Seychely boli pre nás miestom pre dokonalý relax ďaleko od každodenného stresu a povinností. Ale zároveň aj možnosťou spoznať lákavé, nám neznáme veci. Turistické víza sa udeľujú iba na jeden mesiac, takže sme sa z tohto raja museli vrátiť do reality. Ale nezabudnuteľné spomienky zostávajú živo v pamäti a ja už opäť snívam o tom, že sa tam raz vrátim.
