Písmo:
A-
|
A+
V návale paniky sa prehrabujem v neporiadku na stole, vyhadzujem veci zo zásuvky. O prstenník sa mi zachytí zamotaný tenký káblik. Z hlbín ťahám svoju záchranu. Naslepo si trasúcimi rukami pribijem do tela dva kolíky. Prejde mnou zvláštna tlaková vlna. Na chvíľu sa rana rozkrváca ešte intenzívnejšie. Snažím sa ju upchať všetkým, čo mi príde pod ruku, no nič nepomáha. Diera sa zväčšuje. Cítim ju.
Oči ma začínajú prudko páliť a už len čakám a strácam sa v jej existencii.
.
.
.
Po dlhej agónii v bezvedomí sa pomaly začína všetko meniť. Cez tmu ničoty presvitá svet, bublina okolo mňa sa tapetuje jemnou pavučinou. Rozplakala som sa. Pár dní ešte potrvá, kým sa môj svet znova postaví na nohy.
