"Rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Jej programy poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov." Takto sympaticky opisuje verejnoprávnu inštitúciu RTVS zákon č. 532/2010. Aká pekná predstava, však? Lenže život nás naučil, že zákony neplatia pre každého úplne rovnako.
To, že s našou "verejnoprávnou" televíziou niečo nie je v poriadku, som začala vnímať v roku 2018, kedy túto inštitúciu opustilo 12 kvalitných novinárov. Po výmene manažmentu im totiž nebolo naďalej umožňované poskytovať kvalitné a objektívne spravodajstvo (presne tak, ako to mimochodom prikazuje zákon).
Pýtala som sa samej seba, ako sa dokáže RTVS popasovať s takou ťažkou výzvou ako je prísľub nezávislosti a úplnej objektivity, keď generálneho riaditeľa aj členov rady volí Národná rada Slovenskej republiky? Iba veľmi naivný človek by veril tomu, že takéto silné prepojenie medzi najvyššími politikmi a hlavným vedením jedného z najvplyvnejších médií na Slovensku zostane nepoškrvnené.
To, že bol Andrej Danko ako predseda NRSR častokrát privilegovaný počas politických diskusií na RTVS, oko diváka vo väčšine prípadov nespozorovalo. Kto by sa predsa zamýšľal nad tým, v akom uhle ho sníma kamera, akými slovami je jeho funkcia popisovaná v titulkoch na obrazovke a ako všetky tieto "detaily" vplývajú na podvedomie potencionálnych voličov? No stali sa aj horšie veci.
Keď Dankova rigorózna práca zažívala najlepšie časy, všetky slovenské médiá boli zaplavené informáciami o tejto snáď najznámejšej záverečnej práci histórie slovenského školstva. Okrem RTVS. Všetko, čo by mohlo bývalému predsedovi parlamentu uškodiť v jeho kapitánskej kariére, šlo vo verejnoprávnej televízii do úzadia. Veď si spomeňte, ako RTVS informovala o jeho "údajnej" komunikácii s Alenou Zsuzsovou aj napriek tomu, že o kompromitujúcom telefonáte medzi dvomi hrdličkami existovali jasné dôkazy.
Jeden z najočividnejších príkladov manipulácie RTVS Andrejom Dankom nastal, podľa môjho názoru, počas tohtoročného predvolebného obdobia. Do poslednej, najdôležitejšej predvolebnej diskusie tesne pred začiatkom moratória sú štandardne pozvaní predsedovia tých politických strán, ktorí podľa posledných prieskumov majú šancu sa dostať do parlamentu. Keďže to však so stranou SNS nevyzeralo ružovo, RTVS neváhala a len niekoľko dní pred poslednou diskusiou požiadala Licenčnú radu ozmenu počtu debatujúcich tak, aby sa do zostavy zmestila aj strana Andreja Danka. Nuž, moc mu to teda nepomohlo.
V dnešnej dobe majú médiá obrovskú, možno až príliš veľkú autoritu. Majú moc ovplyvňovať naše nákupné správanie, osobný život či dokonca politické preferencie. To, že je "sila" verejnoprávnej inštitúcie RTVS využívaná v prospech niektorých politikov je smutné. A nezákonné. Ale hlavne smutné. No v boji proti manipulácii zvíťazíme jedine tak, že zapojí naše kritické myslenie a naberieme odvahu vyjadriť svoj názor. Tak, ako nabralo odvahu 12 (bývalých) statočných redaktorov RTVS, z ktorých by si viacerí novinári mohli brať príklad.
(článok vznikol ako školská práca)
