Minulý rok to bolo to isté. Behanie po meste a okolí. Dva týždne a ja som bola stále unemployed. Unemployed poor thing. Nakoniec som mala šťastie, lebo dvaja Rumuni v jednej kantíne nemohli viac pracovať, dokonca museli opustiť krajinu a tak som dostala ich miesto. Pracovala som prakticky za dvoch ľudí, ale nebolo to také strašné. Bavilo ma to, bola som spokoná a brala som za to pekné peniažky. Čo viac si môže študent priať.
Tento rok som prišla znova v nádeji, že sa mi nejaká práca pošťastí. No, každým dňom sa moje šance zmenšujú a aj moja voľa a chuť hľadať sú čím ďalej tým menšie. To, že vám povedia, že nemajú voľné pracovné miesta a len odložia CV niekam nabok a potom ho využijú na úplne niečo iné aké bolo pôvodne určené, mi je jasné a rátam s tým. Však nikto ma tu nečaká s otvorenou náručou a všeobecne nájsť prácu nie je také jednoduché. Ale keď vám manager poľského pôvodu povie, že vás nemôže zobrať len preto, že nie ste poľskej národnosti, vás môže prinajmenšom nahnevať.
Keď som vetu: "I am sorry, but you are not from Poland" počula tretíkrát, myslela som, že vybuchnem. Nemám proti Poliakom nič, ale začínam pociťovať malú neznášanlivosť voči týmto ľuďom. Pravdaže si uvedomujem, že im nemôžem nič vyčítať. Keby to bolo naopak, že Slováci majú z Dublinu malú kolóniu, až tak by mi to nevadilo. Ale že to niekto na drzovku prizná, že nepríijme človeka kvôli národnosti, to sa mi nepáči (Radšej nech zoberie CV a odloží ho k stovkám ďalším alebo nech povie, že nepotrebuje žiaden staff). Ešte by som pochopila samotných Írov, že zamestnajú skôr domáceho ako cudzinca, predsa len je to ich krajina.
Čo dodať? Snáď len to, že ak budem mať aj ďalej takéto "sťastie" o týždeňv takomto čase budem doma a pomáhať našim tam kde treba, pretože keby ostanem dlhšie, môj zárobok (ak by aj nejaký bol) nepokryje náklady. Nabudúce už určite neprídem do Írska pracovne. Každým rokom je tažšie a tažšie nájsť prácu.
Ak sa znova vyberiem do tejto krajiny, tak to bude určite kvôli krásnej zelenej prírode, autám, čo na prechodoch zastavujú, kvôli Dublinu, ktorý je aj napriek masám ľudí úžasný.