Tma Pod lampou

Keď som sa dozvedel že JOJ plus zaradila do vysielacej štruktúry obnovené Pod lampou v nezmenenej zostave a v podstate s nezmenenou štruktúrou vyzeralo to ako zaujímavý „nekomerčný“ počin so snahou osloviť aj menšinového diváka, ktorý je, alebo by skôr mal byť v spektre záujmu verejnoprávnej televízie. Svojho času táto relácia patrila určite k tomu najzaujímavejšiemu čo STV dokázala zaradiť do svojej vysielacej štruktúry. Relácia v obnovenej premiére mala podobný ak nie rovnaký charakter i atmosféru, ako tá z pred dvoch rokov. Rovnakým ostal aj moderátor Štefan Hríb – „ležérne“ vyťahaný sveter, svojská gestikulácia, mľaskavý zvuk v mikrofóne a neodmysliteľný ukrivdený výraz.
Nebudem sa rozpisovať o celej relácii. Zaujala ma v podstate jedna časť, respektíve jeden monológ pána Hríba : „Aj táto televízia má svoje záujmy, aj táto televízia má svojich, svojich, svoje pre a proti a najmä má svojich vlastníkov. A ja pravdupovediac si o finančných skupinách veľa dobrého nemyslím ani o J&T ktorá je spoluvlastníkom tejto televízie cez svojich ľudí.“
Myslím si že človek má len jedno dobré meno a jednu novinársku česť, tobôž ak sa štylizuje do polohy morálneho a bezúhonného človeka. Asi tomu nerozumiem, ale ak si človek veľa dobrého nemyslí o potenciálnom „chlebodarcovi“, ako môže prijať ponuku a pracovať pre neho. Nechcem sa hrať na sudcu a mravokárcu, ale myslím si že to čo predviedol pán Hríb sa dá označiť len jediným slovom – pokrytectvo.