Človek by si myslel, že nedeľa je deň pokoja a oddychu. Je to deň, keď sa nič nevšedné nedeje a ulice a cesty sú poloprázdne. V tento deň sa dokonca nikde neplatí ani parkovné. Aké super šťastie, bez starostí sa môžeme vybrať do centra mesta a odparkovať, kde potrebujeme bez toho, aby som si odkladala drobné na parkovné. Ako každú nedeľu som teda obvolala moje parťáčky, s ktorými pravidelne chodíme na detské omše. Skoro vždy sme štyri: dve dospelé a dve deti. Vytvorilili sme si z nedeľných dopoludní pohodovú atmosféru, pretože po omši ideme skoro vždy do cukrárne, kde debatujeme o všetkom a o ničom. Avšak dnes nám pohodu narušila nečakná, alebo možno aj čakaná pokuta za parkovanie!
V podstate to bola iba moja chyba, pretože som síce videla jedno voľné miesto pri kostole, ale značka naznačovala, že tam je zákaz vjazdu. Keďže však bola nedeľa a áut na tom mieste bolo ako maku a nebola som v tom sama, dokonca som tam vošla už posledná a len-len som sa tam vmestila, povedala som si: keď tu môžu byť všetci, tak môžem aj ja. Snáď oni vedia, že tam sa parkovať nemá. Logicky som si vysvetlila, že asi pätnástim autám pokutu nedajú. Keďže čas ma súril a omša bola v plnom prúde a moja neter s dcérou sa hádali o čokoládu, vzala som zodpovednosť do vlastných rúk a zabudla na starosti.
Po omši som s úsmevom odišla do cukrárne a na auto som samozrejme namyslela, veď nech nás počká. Dali sme si kávičku, koláčiky a debata sa točila a točila. Deti sa tešili aj my s kamoškou a dokonca prišiel za nami môj manžel a kúpil zákusky aj do krabice. Takže radosti sme mali na rozdávanie.
Pomaličky sme sa presunuli k môjmu autu, kde som si našla pozdrav od mestských policajtov. Páchateľ nezastihnutý na mieste činu, preto vypísali bločkovú pokutu za státie v zákaze. Môj úsmev mi padol a nálada bola na bode mrazu. Okrem dvoch áut, ktoré tam ešte stáli sa všetci rýchlo vyparili a tak som v nedeľu šla na mestskú políciu s deťmi a poučným manželom, ktorý mi celou cestou opakoval: ja som ti to hovoril, že tam nemáš parkovať.
Pán policajt ma poučil a našťastie môj muž bol gentleman a zaplatil 10 eurový blok. Nepomohol mi ani smútok v očiach, ani vyhováranie sa na to, že som sa ponáhľala a všade bolo obsadené. Ale čo už. Zákon je zákon a ten by sa nemal porušovať. Len by som chcela podotknúť, že aj v nedeľu sa môže také niečo stať, napriek tomu, že nikomu nezavadziate a nikoho neobmedzujete v premávke.
