Ľudské myslenie, respektíve nemyslenie je veľmi zaujímavá vec. Nechápem, kde sa to v niektorých ľuďoch berie, že vedia permanentne vysielať do sveta také veci, že sa všetkým naokolo ide rozum zastaviť. Každý sme nejakí, ale niekto má proste dar od Boha (alebo od koho) rozmýšľať absolútne mimo všetkej logiky.
Napríklad mne osobne príde dosť mimo, keď som doma a príde niekto z ostatných členov mojej rodiny a spýta sa: "Si doma?". No nie, to je návšteva zo záhrobia v mojej podobe. No čo mám na to povedať?
Ďalšia vec, ktorá mi príde scestná je, keď sa ma niekto, kto ma vidí pol metra pred sebou spýta: "Ty si tu?" alebo "To si ty?". Druhú otázku ešte pochopím, lebo na svete je veľa ľudí, ktorí sa na seba podobajú. Ale nad prvou otázkou len nechápavo krútim hlavou.
Táto vec, ktorú idem teraz spomenúť ma vie v niektorých situáciách neskutočne, ale neskutočne vytočiť. Keď ma niekto naštve, a opýta sa ma, prečo som naštvaná. No vedela by som to tomu dotyčnému zdôvodniť zopár milými slovami. Taktiež si logika dala odpich v tomto prípade.
Ďalšia vec, na ktorú nemám slov (ale občas som aj ja taká a pekné nervy za to mám na seba) je nechávať si všetko na poslednú chvíľu. Aký to má vlastne význam? Aj tak sa tej robote alebo situácií nevyhnem, a ak je to nepríjemné, tak je lepšie mať to čím skôr za sebou.
Toto tiež robím a nehorázna blbosť je to, ale že nehorázna. Dusiť všetko v sebe: stane sa to, stane sa hento, skúšku nedám, chlap ma naštve a tak ďalej a tak ďalej, tri bodky. Až raz, jedného krásneho dňa to už proste nezvládnem a niekto si to moje vypätie citov a psychiky celkovo riadne odnesie. A potom nastáva situácia, kedy rozmýšľam, aká som bola krava, ako som tomu dotyčnému nechtiac povedala, čo si o ňom myslím. V partnerskom živote je to docela v pohode: po hádke nasleduje udobrovanie, častokrát so sladkou príchuťou, no horšia vec je, ak sa nejedná o partnera...
Prečo, keď sme na niekoho naštvaní, tak tomu dotyčnému nadávame? Veď ak nie je blbec, ktorý by si zaslúžil Rád zlatého blbca, tak to pochopí aj sám. A ak nepochopí, tak ho rovno nominovať na Nobelovu cenu za blbosť.
No čo, sranda musí byť, aj keby mal nastať koniec sveta. :)
