Ortuť na balkónovom teplomeri sa vyšplhala na 25 stupňov už niekoľký deň po sebe. Do toho žiarilo slniečko. Asi sa v lete hanbilo. Alebo si povedalo, že tento rok nás navštívi babie leto.
Včerajšok nebol výnimkou. Deň začal tým, že som meškala na zástavku. A keďže som autobus predsa len stihla, mohla som s úsmevom na tvári premýšľať.
Keď som prišla do triedy, nikoho tam ešte nebolo. Sadla som si na stoličku, otvorila okno a vdychovala jesenný vzduch. Popritom som pila horúcu čokoládu s mliekom. Kvalitnú z automatu. :)
Napriek tomu, že som bola unavená, som sa po škole išla prejsť. Nabrať inšpiráciu. Do prírody. Obzrieť si ju, ako sa za posledných pár mesiacov zmenila. A veru zmenila! Koruny stromov už začali meniť farbu z letnej zelenej na zlatožltú, oranžovú a krvavočervenú. Zelenej farby však bolo stále dosť, keďže jeseň len začína. Už teraz sa na chodníkoch vytvárali koberce popadaných lístkov. V záhradke jednej neznámej panej už jabloň zarodila červené jabĺčka. Avšak nebolo sychravo, ako je zvykom na jeseň. Slnko svietilo takmer tak jasno, ako v lete. Takmer, pretože jesenné slniečko je zradné.
O pár metrov ďalej si brčkavé dievčatko púšťalo šarkana. Domácky vyrobeného. Okolo nej sa vytvoril vír uschnutých listov. Bola spokojná, jej štrbavý úsmev hovoril za všetko. Na lavičke som videla sedieť pár milých starších ľudí, ktorí si užívali babie leto. Dokonalé babie leto.
