No nepošt'astilo.
Mestečko vyzeralo fajn ale už od začiatku mi bolo jasné, že tam nie je až tak vel'a pracovných príležitostí, hlavne teda, ked' nerozprávame ich jazykom. Toto bol ale moment, kedy sa peniažky začali míňat' závratnou rýchlost'ou.
V Kongsbergu sme utrácali len za jedlo ("LEN"..aj to jedlo je mega drahé... porovnávam to s Anglickom, kde sa dá v pohode aj lacno nakúpit'... tu som si rozmyslela, čo mi naozaj treba..)
Ubytko sme si zabezpečili cez airbnb a to na dve noci. Bývali sme u manželského páru s dvoma det'mi, no mali sme všetko pre seba na dolnom poschodí ich domu. Boli takí milí, že nás prišli vyzdvihnút' na stanicu a zaviezli k nim. Rozhodli sme sa predlžit' si pobyt o d'alšie dve noci. Pán za mnou prišiel a povedal mi: "Vieme,v akej ste situácii (v predošlej práci sa zamestnávatel' rozhodol nevyplatit' peniaze, kvôli tomu sme odišli), tak sme sa rozhodli, že tento pobyt budete mat' za polovicu."
WOW. Nič také sme nečakali a boli sme nesmierne vd'ační. Ja som to ale stále brala ako výlet, nie miesto, kde by som chcela ostat', nebola som s tým jednoducho stotožnená. Ale za skúšku nič nedáme, tak sme si vytlačili životopisy (aj to sa ponúkol už spomínaný pán, že nám ich vytlačí).
Stále sme ale mali v hlave Tromsø, okrem toho tam máme aj kamaráta, ktorý má kontakty snád' všade. Ako som už v minulom článku napísala, práve Tromsø bola ciel'ová a vysnívaná destinácia :)
Bookli sme si teda ubytovanie na niekol'ko nocí v Tromsø. Posledný deñ v Narviku za mnou pán prišiel znova, že môžme ostat' ZADARMO u nich ešte niekol'ko nocí. To už sme mali ale zaplatené ubytovanie v Tromsø, tak sme museli odmietnut'.
Po príchode do Tromsø sme hned' začali zháñat' prácu a ubytovanie. Nebolo to jednoduché, ani sme nevedeli, čo skôr. Bez práce nie sú koláče, ale žit' na ulici predsa nemôžeme. Pár dní sme bývali u jednej pani, tiež cez airbnb a potom sa mi podarilo nájst' izbu na dve noci a začala som stresovat', kde budeme akože potom bývat'? Aj kamarát sa nám snažil pomôct', ale nevyzeralo to najlepšie. Nakoniec nám ale bolo povedané, že tu môžme ostat' do 26. decembra. Tak ubytovanie je teda vybavené, sústredit' sme sa mohli na 100% práci.
Nebolo to ani také zložité. Aj ked' nehovorím nórsky, majitel' jednej reštaurácie mi povedal, že to sa naučím, prácu mi dá, ved' vidí, že viem čo robit', mám dost' skúseností a podobne. Môj plán bol - úprimne povedané - nájst' si prácu hoci kde, získat' zmluvu a vybavit' si D-number ( to je číslo, ktoré tu musí každý mat', ak chce žit' a pracovat' v Nórsku.)
Tak som teda mala, po pár dñoch v Nórsku, prácu. Vraj budem robit' 3, 4 dni do týždña, čo bude ale po čase viac a plat mi zvýši tiež. Zopakoval to asi 13x s tým, že na druhý deñ začínam. Tak som teda prišla, a bola som tam jediná čašníčka. A reštika bola plná. Bola som rada, lebo som zvyknutá na busy miesta.
Po prvom dni mi majitel' povedal, že ma tam chce stále, vraj mi ani raz nemusel hovorit', čo mám robit', vidí, že sa na mña môže spol'ahnút', chce, aby som sa stala jeho zástupkyñou a blablabla.
Viete čo? Robilo sa mi tam dobre. Vlastne, robilo BY sa mi tam fakt dobre, ale už po prvom dni som si všimla, že majitel' si ma obl'úbil viac než by sa patrilo. Ale ked'že to je opät' na dlhšie rozprávanie, napíšem o tom nabudúce :)
