Preto som si kedysi vždy vravela: "Neplánuj si dievča, nikdy neplánuj, lebo nakoniec sa všetko aj tak zmení". V mojom prípade to platilo takmer so sto percentnou istotou!
"Stala sa" korona a ja som dnes vel'mi rada, že som tu ostala. Myslím si, že existencia tu bola/je celkovo vol'nejšia, než doma na Slovensku, či vo väčšine krajín. Počas prvého lockdownu sa život síce spomalil, ale nepocit'ovala som žiadne extrémne obmedzenia, mali sme vol'nost' pohybu a to dokonca bez rúšok. Po počiatočnom zatváraní reštaurácii a posilñovní sa všetko rýchlo vrátilo do normálu, taktiež som sa vrátila ja spät' do práce už koncom mája a leto bolo naozaj intenzívne. Ved' viete, minulé leto sa zrazu po niekol'ko mesačných reštrikciách začalo znova cestovat'. Aspoñ tak to teda prišlo mne, a to sme tu na severe Nórska ani nemali obrovské návaly zahraničných turistov. Stále sme však boli busy, no šetrilo sa, čiže v práci nás ostalo o polovicu menej..na taký istý, dokonca väčši počet zákazníkov, než letá minulé. Vyčerpalo ma to, ale niekedy v októbri sa začali vo svete opatrenia znova sprísñovat'. A nie len vo svete.
V reštaurácii sa začali menit' otváracie hodiny, či dokonca dni, ako na kolotoči. Pár týždñov zatvorené, potom znova na plný plyn, obmedzená prevádzka a tak d'alej. Striedavé zákazy podávania alkoholu, či jeho podávanie len do určitej nočnej hodiny (v čom nevidím úplný zmysel, ale ok). Tak je to vlastne až do dnešného dña. Od prvých mesiacov roka 2021 sme aj tu - v severnom Nórsku - začali nosit' rúška. Trvalo to rok od štartu korony, čo mi príde síce neskoro, no na druhej strane, asi ako všetkým, dýchalo sa mi lepšie bez neho :) To len na také rýchle zhrnutie situácie.
Zámer tohto článku je však zmapovat' ten rok - rok zmien a niečoho, čo moja (naša) generácia doposial' nezažila. Prehrabala som sa teda v obrázkoch, aby som sa mohla podelit' s tým, ako sme tu ten rok prežili, ako to tu vyzeralo a čo všetko nám bolo (alebo nebolo) umožnené počas tých dvanástich mesiacov.
Prvý výlet v "koronovom" období, to som ešte netušila, že o deñ neskôr už nepôjdem do práce. 14.marec a mne sa podarilo skamarátit' sa s týmto fešákom :)
20. Marca sme ešte mali možnost' spozorovat' polárnu žiaru
Počasie bolo viac a viac slnečné, takže jazdy po okolí sa stali súčast'ou (takmer!) každodenného života :)
Aj takto vyzeral apríl vonku - snehové brány takmer všde. Vtedy to bola ešte zábava..
Ale 11. mája už nie! ( áno, zámerne ten výraz na fotke :D )
Viac času na experimentovanie v kuchyni !
19. máj a prvé polnočné slnko! Záber cvaknutý 7 minút po polnoci :P Noc nás opustila na d'alšie mesiace, celodenné svetlo prichádza.
Je síce svetlo, ale stále dost' zima a sneh navôkol. Odfotené niečo po jedenástej v noci.
Tretí jún a sneh sa konečne topí. V pozadí arktická katedrála.
Začiatok júna a ja som spät' v práci na plný úväzok.
Stanovačka na Lofotách, koniec júna a ja som si konečne obliekla krátke nohavice! Prvý aj posledný raz, haha
Aj takto sa stanovalo v král'ovstve oviec :D
Henningsvær
Narodeninový dník vol'na :)
A spät' do práce..
Nočné výlety, ach, tie pokojné noci (:
Nový prírastok, adoptovaný v strede augusta
A oboznamovanie sa s ním :)
Zahájenie sezóny polárnej žiary (polárna noc sa blíži: opät' máme deñ, aj noc)
2. október : cesta na Slovensko (o ktorej som písala, predovšetkým ako sa nedodržovali opatrenia počas letu..)
Stihla som to tesne pred tým, ako sa všetko znova zatvorilo (bola som kvôli babke, ktorá oslavovala 90-te narodeniny)
Na konci októbra ešte posledný karavan výlet. Denného svetla je menej a menej.
Pracuje sa pomenej, a mña od návštevy Slovenska lanári jedna myšlienka ..čo tak zdobit' a predávat' medovníčky? ( O tom mám tiež rozsiahly článok, takže viac o tom už nebudem :D )
Vianočné obdobie sa teda skladalo z neustáleho pečenia a zdobenia plus pár dní v práci, kde toho tak či tak bolo pomenej a teda sústredit' som sa mohla na moje nové hobby. Vianoce sme mali teda pokojné, ale, možno na prekvapenie, bez snehu!
Už máme hlbokú polárnu noc, teda dni bez slnka a svetla. Vd'aka medovníkom mi to ani neprišlo tak depresívne, ako po minulé roky. Slniečko sa nám ale 21. 1 vrátilo a od vtedy je ho čoraz viac, každým dñom :)
Samozrejme, nemôžem zabudnút' na potápanie sa s vel'rybami. Super a nezabudnutel'ný zážitok!
Valentín a záujem o medovníčky klesá, no za pokus to stálo :)
To už sa ale pomaly dostávame až k dnešnému dñu. Ako som už spomínala, pracujem, kedy je treba, ale momentálne nie vel'mi často. Osobne sa neviem dočkat', kedy bude možné "zapriahnut'" camper, dúfam, že to nebude trvat' dlho, ked'že práve teraz tu husto sneží. No počula som, že na Slovensku to tiež s počasím vyzerá zaujímavo. Toto bol teda môj rok, chcela som sa s tým podelit', ale najmä to zdokumentovat' :)
Ako ste ten rok zvládli vy? Nebolo to vždy len veselé a príjemné, na tom sa asi zhodneme všetci. Často si poviem, ako márnim časom a ako by som s ní mohla naložit' inak. Po spätnom pripomenutí si toho všetkého si ale myslím, že nám toto obdobie v mnohom pomohlo otvorit' oči, zrealizovat' veci, ktoré by sme možno inak nezrealizovali, aj si trochu pooddychovat'. Dovolilo nám byt' so sebou a s najbližšími. Niekto si našiel nové zál'uby, či sa vrátil k tým starým. (V mojom prípade obe varianty.) Samozrejme, obmedzenia sú nepríjemné. Mña korona zabrzdila najmä v strávení dôležitých udalostí doma na Slovensku. Či už okrúhle narodeniny rodičov, alebo svadba kamarátky, ktorá mi je ako sestra a mala som jej íst' za svedka. Bude sa vydávat' o pár dní a mña to mrzí, lebo sme si od detstva plánovali naše svadby. Ale aj to k tomu patrí a beriem to.
Dúfam však, že každý jeden z nás si v tomto chaotickom čase odniesol i niečo pozitívne. Prajem každému vel'a síl do d'alších dní :)
