Určite ovel’a viac zaujímavých vecí, než momentálne teraz. To je úplne jasné.
Nechcem útočit’, alebo zatracovat’ sociálne médiá. Vôbe nie. Myslím si, že je to nesmierne jednoduchá cesta, ako medzi sebou komunikovat’ rýchlo a jednoducho (niekedy až príliš :D). Nepreháñame to ale trochu?
Pýtam sa, skutočne sa pýtam. Pretože sama bývam d’aleko od Slovenska už niekol’ko rokov a neviem si predstavit’, ako by som sa dorozumievala s rodinou a priatel’mi, ak nie práve cez messenger.
Posledné dni (možno týždne, či mesiace) ma však táto téma trápi viac a viac. Stalo sa to asi pred troma týždñami, kedy som sa zhrozila.
Žijem momentálne v Nórsku. Poznám tu jednu Slovenku, ktorá je o dva roky mladšia ako ja a Slováka v strednom veku. SUPER l’udia, mám ich vel’mi rada, a tak som s nimi šla do reštaurácie (zhodou okolností vybrali tú, v ktorej pracujem - mala som však deñ vol’na) na jej narodeniny.
Všetko bolo fajn, urobilo sa pár fotiek, nič neobvyklé. Objednali sme si ku koncu dezerty a tak som šla povedat’ kamošom do kuchyne, nech jej tam dajú sviečku. Ked’ kolegyña doniesla dezerty, oslávenkyña bola samozrejme milo prekvapená a nadšená, lebo sme dostali ešte aj dezert naviac :)
Tak teda dotyčnému, ktory bol s nami, povedala, nech jej urobí fotku a video, ako sfúkne sviečku. Okej. Sfúkla. Nebolo to dobré sfúknutie, pretože to chce dat’ do príbehu na instagram. Hm. Začali teda hl’adat’ zapal’ovač. Zapálili sviečku znova. Sfúkla, skontrolovala. Oou, nie je to dobré, skús takto. Dezert mi pomaly, ale isto chladol. Zapálili sviečku zas. Dúfala som, že posledný. Ale nie, znova tam bolo niečo v neporiadku, Vtedy som prestala vnímat’, čo sa dialo naokolo, len som sa hlboko zamyslela nad pointou tohto všetkého. Neviem, na kol’ký pokus to so sfúknutím sviečky vyšlo, po štyroch som prestala počítat’. Dezert som si zjedla studený.
A mña napadá od tej udalosti jedna otázka..JE TOTO NAOZAJ DNEŠNÁ PRIORITA????
Chápem takéto niečo v prípade, ak sa daná osoba postovaním živí. To je jediná pre mña prijatel’ná a úplne pochopitel’ná situácia.
Samozrejme, ak sa tým niekto aj neživí, ale pridáva naozaj zmysluplné posty či obrázky, super, gratulujem a klobúk dole. Niečo zaujímavé, niečo neobvyklé, niečo, z čoho si l’udia niečo zoberú..
Alebo niečo, čo nevidia na každom kroku, čo nemajú na očiach každým kliknutím na sociálne médium. Niečo náučné. Lebo takých l’udí je tiež vel’ké množstvo, a je to naozaj radost’ a osveta!
Tiež je vel’mi dôležité vediet’ si vybrat’ tých, ktorých na siet’ach sledujeme. Tiež som mala chvíl’kové obdobie, kedy som sa príliš porovnávala a cítila sa menejcenná práve na základe postov l’udí na instagrame (ktoré často neboli ani úplne reálne). Toto má ale vel’mi jednoduché riešenie - UNFOLLOW. Pomáha to, zaručene. Aj ked’ si to nemyslíme, ovplyvñuje nás to - v podvedomí..žial’, často negatívne. Zoberme si z tohto “zla” to najlepšie, čo sa dá. Lebo sa to, veruže, dá! Sledujme zaujímavosti, učme sa, bud’me vd’ační a áno, pridajme aj my niečo na instagram, sledujme naše tínedžerské lásky, na tom nie je nič zlé :) Podl’a môjho názoru ale v momente, ked’ si človek uvedomí, čo/koho chce sledovat’, začne sa tak stavat’ aj k svojmu vlastnému profilu. A možno nie, no to je opät’ na každom z nás.
Neodcudzujem, ani nemám potrebu sa rozčul’ovat’, len mi to príde smutné. Pre mña je dôležitý pocit v danom momente, nejdem do kaviarne alebo na pohár vína s tým, že super, teraz toto môžem zverejnit’. Nefotím sa s knihou v ruke počas toho, ako “čítam”, lebo možno naozaj čítam. (a znova je to iné u influencerov, ktorí naozaj niečo odporúčajú alebo recenzujú etc…chápeme sa)
Mám instagram. Mám facebook.
Používam ich. Pridám z času na čas nejakú fotku, ale z vel’kej väčšiny je to fotka MIESTA alebo MÑA A MIESTA. Je to taká mini galéria (pre mña) špeciálnych miest. Moja galéria. Ak by som pridávala každý druhý deñ ten istý obrázok mojej tváre, ibaže z iného uhla, áno, som si takmer 100 percentne istá, že by som mala ovel’a viac “lajkov” a odoziev. (Čo je tiež na zamyslenie.)
Ale čomu by to nasvedčovalo?? Že aký zaujimavý a plnohodnotný život mám, ak za jedinú “VEC” hodnú zdiel’ania považuem SAMU SEBA? Neviem, možno rozmyšl’am naivne, či staromódne, ale toto si naozaj myslím.
Ak je na sociálnych siet’ach postavený váš biznis, áno. Ak sa živíte tvorbou na sociálnych médiách, ešte raz, poklona. Chápem. Ale pre mña, ako “normálneho” človeka je toto nepredstavitel’né. Dvíhanie si sebavedomia na základe lajkov, pretože poznám l’udí, ktorí toto reálne robia. Je to ako závislost’, tak mi to pripadá. Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Či si z času na čas zafajčíme, lebo ved’, prečo nie? Alebo sa staneme tuhými fajčiarmi a cigarety ovládnu cely náš systém a teda i mozog. Možno si nezafajčíme nikdy, čo je naozaj obdivuhodné a ojedinelé.
Dúfam, že moje myšlienky neznejú komplikovane alebo urážlivo. Chcela som len podotknút’ na to, čo vidím každý deñ a čo ma znepokojuje. Som zároveñ vd'ačná, že počas môjho detstva a vel'kej časti pubertálnych rokov nič takéto nebolo. Lebo práve vtedy to dokáže urobit' asi najviac šarapaty :( Každopádne, vždy je tu možnost’ výberu, či zmeny :) Nikoho v žiadnom prípade nechcem urazit’! Ja len hodnotím dnešnú situáciu a som otvorená akémukol’vek, aj odlišnému názoru :)
Mimochodom, ako úžasný príklad považujem @mim_cin od "nás", alebo zo zahraničiarov @prince_ea..je ich samozrejme viac :)
