Zodpovedá táto rozprávka realite? Aká je moja skúsenosť s bezpečnosťou v Nórsku?
V prvom rade, Nórsko aj po šiestich rokoch považujem za krajinu bezpečnú. Čo ale vlastne znamená toto slovíčko? Bezpečnosť..
Som toho názoru, že všade sa nájdu zodpovední ľudia, ale aj tí, ktorí sú schopní okradnúť vás. V tom lepšom prípade. Nezáleží teda, či ste na Slovensku, v Česku, vo Francúzsku či v už spomínanej Škandinávii. Predsa len ale existujú rebríčky a odhady, ktorá krajina je na tom s bezpečnosťou zle, a naopak.
Ešte aj dnes počujem názory ako >
Kľudne si nechaj bundu s peňaženkou zavesenú na odľahlom mieste v bare, je to predsa Norway, nič sa nestane. (Priateľ takýmto spôsobom prišiel o doklady)
Máš bicykel? Neboj sa, pred domom bez oplotenia je v bezpečí. (Ehm, nie, ukradli mi ho ešte v roku 2018 a to bol na mieste, ktoré nebolo z ulice viditeľné)
Práca je safe. (V hoteli, kde som pracovala sa kradlo až sa prášilo, a nie, neboli to zamestnanci, ale ľudia tváriaci sa ako hostia. Drahý obraz, ruksak zo stola vedľa..všetko sme to spätne pozorovali na kamerovom zázname na recepcii. I keď dostať sa k takým záznamom nie je tak jednoduché. Oh, a znova bol obeťou i priateľ, cudzí človek sa dostal do miestnosti pre zamestnancov a na koho bundu a peňaženku siahol? Presne tak. No a mne sa tento rok stalo niečo podobné, krádež mobilného telefónu na pracovisku. Pretože nedávno, po siedmich mesiacoch, som sa nečakane dočkala spravodlivosti, rozhodla som sa túto skúsenosť zdieľať.)
Stalo sa to pred Veľkou Nocou tento rok. Dôležité je poznamenať, že telefón som si dovtedy brala so zebou z mojej uzamknutej skrinky veľmi zriedka. Pracujem v reštike, a na odomknutie dverí používame aplikáciu. Keďže som v ten deň ako jediná mala prístup k odomknutiu, zobrala som si teda mobil a odomkla dvere, a hneď sa mi začali ľudia hrnúť dnu. Položila som si tela mobil na miesto, kde sme mali ten taký reštauračný PC. Kolegovia si tam zvykli nechávať ich mobily, tak som to urobila i ja a začala sa venovať hosťom.
Problém je v tom, že reštika má tri rôzne miestnosti a nie vždy sú všetky obsadené. Jedna je vyslovene chambre separe, čiže sa využíva pre privátne skupiny. No a vstupná miestnosť sa využíva, ak hlavnú a tú najväčšiu miestnosť máme plnú. To počas víkendov nie je problém, ale toto bol náhodný deň, ešte k tomu pred Veľkou Nocou, čiže sme mali hostí iba vo veľkej sále. Boli sme dvaja ako obsluha, a dvaja chalani v kuchyni.
Pointa je tá, že v takomto prípade nemáme pod dozorom vstupnú miestnosť, pretože všetko sa deje v tej druhej. A ten mobil bol práve v tej vstupnej miestnosti. Z môjho pohľadu ho nebolo ale možné vidieť, keďže kasa sa nachádza v priestore, kde sa bežne zákazníci nedostanú plus bolo to tmavé na tmavom. Preto si myslím a som presvedčená o tom, že osoba vedela, že tam ten mobil bol.
Máme i pracovný laptop, mobil a tablet na oveľa dostupnejších miestach. Sú viditeľné všetkým, a aj napriek tomu ostali nedotknuté.
Mám podozrenie a docela verím svojej intuícii, no dôkaz na to nemám. Jedno dievča, ktoré poznám, malo prísť na večeru, ale meškalo a už bolo celkom neskoro, tak som sa jej chcela spýtať, či príde, a či nie. No a v tomto momente som videla pána, ako sa na mňa pozerá. Jeden zo zákazníkov. Spýtal sa, kde máme toalety. Pričom videl, že som presne v ten moment odkladala telefón.
Navigovala som ho, a vrátila sa do hlavnej sály. Robila som si svoju prácu, pričom som mala interakciu i so stolom, kde sa nachádzal tento pán. Bola to skupina 12 ľudí, všetci milí, no on zvláštne zazeral a jeho prístup i kolega popísal ako "weird". Bol proste čudný, mala som z neho zvláštny pocit, ale neriešila som to.
O niečo neskôr, keď takmer všetci odišli (tá spomínaná skupina ľudí stále sedela), som prišla na to, že akosi neviem, kde ten mobil mám. Zo začiatku som si myslela, že som ho snáď niekde zapatrošila, ale zároveň som si vyslovene pamätala, kde som ho mala naposledy. Tak som si zavolala z pracovného telefónu. Osoba nie je dostupná. Vtedy ma zalial pot, vedela som, že to nehrozilo, mala som baterku a mobil bol určite zapnutý.
Poprosila som chalanov z kuchyne, nech mi skúsia zavolať. Nič. Nedostupnosť.
A vtedy už som vedela, že toto nebude len tak. Áno, možno si poviete, že som si mala dávať pozor. Ale toto bolo reálne druhý x, čo som ten mobil so sebou mala. Inak si ho počas práce nechávam v skrinke. To bolo tou iróniou. Iróniou bolo aj to, že ten zvláštny pán tam stále sedel, no čo mu môžem, ak nemám dôkaz? Nemusel to byť on, a predsa takéto krivé obvinenie, obzvlášť v spoločnosti. Nikdy sa mi nič také nestalo, nevedela som, ako postupovať. Chalani mi radili a dávali ich iPhony, že sa mám prihlásiť na svoj Apple ID a všetko zablokovať, lenže v tej situácii som si ani vlastné heslo nepamätala ..
Posledný stôl odišiel, ten pán bez pozdravu tiež, a ja som oznámila kolegom svoje pocity o tom pánovi. Tu bolo zradné to, že rezervácia bola na firmu, nie na konkrétnu osobu, a on bol jeden zo zamestnancov.
Každopádne po odpracovaní si toho dňa som sa behom dostavila domov a v momente som telefón zablokovala .(Na Macu, čiže prepojené zariadenie s tým ukradnutým iPhonom)
Pomocou FIND MY (vďaka za túto funkciu, Apple) som telefón nastavila tak, že v prípade otvorenia a pripojenia na internet sa všetko vymaže. Odstránila som platobné karty, zmenila heslá, a označila zariadenie do Lost Modu, čiže ak by ho niekto otvoril, zobrazí sa mu moja správa a číslo, kde volať.
Samozrejme, zlodej toto neurobí, ale mobil som chcela zabezpečiť všetkými možnými spôsobmi.
Najhoršie bolo to, že onedlho som mala cestovať na Slovensko. Bála som sa, že mi niekto zneužije údaje, či platobné karty, nikdy predsa neviete, či ide o profíka, alebo nie.
Neudem tu omieľať proces poriaďovania nového mobilu, i keď to bolo tiež komické, nevadilo mi byť bez mobilu, len som chcela vidieť svoj účet. Tu v Nórsku, ako som práve vtedy zistila, sa bez mobilnej aplikácie nemáte šancu prihlásiť na oficiálne stránky. Či už ide o políciu, dane, zdravotníctvo, banku...proste potrebujú si overiť práve cez aplikáciu, že ste to naozaj vy.
Je to múdre, ale v tom prípade pre mňa nemožné sa hoci kam prihlásiť. Nakoniec bolo ale všetko v poriadku a padol mi obrovský kameň zo srdca, keď som zistila, že všetko ostalo nedotknuté.
Začala som ale vidieť lokalitu ukradnutého mobilu. Znova, vďaka Apple za toto. A tá adresa bola asi 10 minút chôdze od tej mojej. Aká náhodička.
Po tom, ako som sa bola schopná všade znova prihlásiť, nahlásila som tú krádež a priložila i tú lokáciu,
Šla som na políciu, kde mi ale povedali, že síce ulicu mám, ale oni nemajú právo klopať každému na dvere.
Pochopiteľne..
Šli sme si to tam aj omrknúť. No po čase som to nechala tak, veď stáva sa. Už ho neuvidím, no a čo. SPOILER ALERT : UVIDÍM.
V práci pár dní po incidente nainštaovali kódové dvere na naše šatne. A vďaka pracovnému poisteniu mi preplatili časť nového mobilu, v čo som ani nedúfala.
Tento x už mám mobil poistený. A v priebehu týždňa od krádeže toho môjho, som sa dopočula o ďalších dvoch krádežiach mobilných telefónov. Náhoda??
Tu by mal príbeh končiť. Mobil bol stále zobrazovaný na tej adrese, až pokým zmizol z dohľadu.
A hádajte, čo sa stalo minulý týždeň. Dostala som hovor z polície, vraj majú môj mobil.
PROSÍM??
Bola som v šoku, šla som si ho vyzdvihnúť. Síce som čakala 45 min, pokiaľ do prinesú dole z druhého poschodia, ale bol to on. A vyzeral ako nový.
Spýtala som sa na info. Vraj boli na domovej prehliadke a u dotyčnej osoby, okrem iného, našli i tento môj mobil. Keďže bol nahlásený ako ukradnutý, našli ma veľmi rýchlo.
Pousmiala som sa. Spravodlivosť predsa existuje. Veľmi som chcela vedieť, či moje podozrenie bolo správne, ale z pochopiteľných dôvodov to neblo možné.
I keď spočiatku sa mi zdalo, že polícii je to v podstate jedno, je pekné vidieť, že nakoniec NIEČO urobili. I keď to nebolo primárne kvôli mne a mojej situácii, moja ukradnutá vec sa mi vďaka nim vrátila.
Neviem, či sa Vám niečo podobné stalo u nás na Slovensku, no veľmi by ma to zaujímalo. Ako to bolo riešené? Mne nikto nič na Slovensku neodcudzil.
No a na záver, otvorila som staronový mobil a tá správa, ktorú som tam zanechala sedem mesiacov dozadu, sa mi zobrazila. S poplašným signálom, ktorý som nastavila v prípade, že niekto sa do mobilu dostane.
Čiže sa nedostal.
Tak a ja už budem končiť, po dlhej dobe i tu na SME blogu. Kto sa zaujíma o astro a spiritualitu, nájde ma tu.
Majte sa
S.
