Holandská ministerka pre migráciu podala do parlamentu návrh zákona, ktorý zakazuje nosenie buriek vo verejných priestoroch. Vo Francúzsku je podobný zákon v platnosti dva roky. Študentom štátnych škôl neumožňuje nosenie viditeľných náboženských symbolov. Podobným smerom sa uberá taktiež Nemecko a Belgicko. Zaujímavý je aj postoj moslimského Turecka, ktoré náboženský odev vylúčilo z prostredia štátnych inštitúcií. Naproti tomu švédska Ikea zaobstarala svojim pracovníčkam šatku s logom firmy.
„Holanďania potrebujú viac slušnosti, vzdelania a menej Islamu,“ povedal v štátnej televízii politik Geert Wilders. Voľby v krajine neboli o imigrácii a Islame, ale aj tieto otázky v nich hrali svoju rolu. Zároveň sa stávajú akýmsi symbolom politickej manipulácie v Európe. Čoraz väčšiu popularitu si získavajú „anti-imigračné strany“. Čo to znamená pre tých tzv. privandrovalcov, ženy v burkach a Európu vôbec?
V Amerike vyšla kniha „While Europe Slept“ (Zatiaľ čo Európe spala), odhliadnuc od obsahu, jej názov je v skutku výstižný. Imigračná politika starého kontinentu v uplynulých rokoch pripomínala „prispatého lokaja“ pred hotelom, ktorému cez dvere prešla masa nízkokvalifikovanej chudoby. Na ich začlenenie sme vymysleli skutočne „originálny“ plán – štedré sociálne dávky a možnosť sledovať Al Džazíru cez káblovku. Merkelová hovorí o dramatickom zlyhaní multikulturimzu. Európskych politikov natoľko vystrašila nejaká nostradamovská tirád, že hneď v noci vlezú do chladničky a ukroja si z ústavnej torty... Až tam, resp. iba tam siaha hranica práv tej takzvanej demokratickej spoločnosti.
Burky, vyjadrujú nielen príslušnosť k náboženstvu, ide predovšetkým o stav mysle, znak čistoty a cudnosti. V našom svete sme na to našli iný slovný variant, určite správnejší, veď od toho sme Európania, demokratická spoločnosť, hrdí liberáli... Burka - povinná výbava, nástroj mučenia, hrozba čistej rasy.
Niekedy hitlerovskému Nemecku prekážali Židia, dnes by sa tam nenašiel politik, čo by sa verejne postavil za zákaz nosenia kipi (židovská pokrývka hlavy). Člen britského kabinetu Tony Blair považuje zahaľovanie za znak separácie. Nevadí nám kipa, kríže – nástroj mučenia na ktorom skonal Ježiš, nevadí... Realita je taká, že toto nie je kampaň za gumovanie odlišností, ale moslimského sveta. Nesúhlasili sme s vojnou v Iraku, no akonáhle máme moslima meter od seba, zbrojíme a vymýšľame plány ako sa ho zbaviť.
Náš multikultúrny experiment nevyšiel. Prečo? Zamkli sme sa do bytu, pustili si film o ideálnej spoločnosti a ľudí nechali za dverami. Dnes chcem byť sama, nemám chuť na Fera, ani Janku z druhého poschodia a už vôbec nie na Samira z trojky. Kto vie, čo je to za čudáka a hovorí on vôbec slovensky?
