Výkonné európske fabriky, široko-ďaleko známe produkciou podmienok, exportujú Turkom tovar bez záruky. Medzičasom, Francúz posedáva s Nemcom na lúke a trhajúc margarétku, pýta sa: „Mám ťa rád, nemám ťa rád?“ Potom sa spoločne postavia na kopec a euroďalekohľadom pozorujú veľkú a príliš chudobnú krajinu. V noci sa im sníva o invázii tureckých imigrantov a oni z obavy, aby sa ráno neprebudili kolenačky vyzývajúc Korán, prehlásia sa za chorých. V neoficiálnych kruhoch sa tomu hovorí aj islamofóbia, následkom ktorej dochádza k izolácii a výpadkom pamäti. Ako prvé sa zabúda na sľuby a záväzky. Ten, čo sa v minulosti zaviazal, odrazu chce, aby rozhodla jeho doteraz nemá „manželka“ – ľud, čo obýva podhradie európskych inštitúcií. A nie je žiadnym tajomstvom, že ten prípadnému vstupu Turecka do Únie príliš naklonený nie je. Áno, verejná mienka je dôležitá, pokiaľ by nebola podplatná predsudkom.
„Bububu“ o Turecku sa dedí z každej generácie ako rozprávka starej matere, ktorá si doteraz pamätá na obdobie s nábožensky zafarbeným nacionalizmom spred prvej svetovej vojny. Dnes prísne sekulárny štát dbá na nezasahovanie náboženstva do politického života a vzdelávania. Krajina obmedzila vplyv armády na politiku, zvýšila sadzby trestov za znásilňovanie, mučenie, únosy, zakotvila antidiskriminačnú klauzulu a splnila ešte mnoho iných záväzkov na objednávku. Aj naďalej však ostáva v pozícii nechceného.
Európsky dom, ktorý už svojím názvom evokuje geografickú príslušnosť obyvateľov, neodmieta tri percentá (časť územia Turecka v Európe), ale islamský svet. Iracionálny strach z islamu, budovaný v dôsledku teroristických činov náboženských fundamentalistov, vytvoril nové kritérium na prijatie za člena EÚ – dominantné náboženstvo (v Turecku 97-percent obyvateľov vyznáva islam).
Ako ďalší možný problém sa ukazuje aj poloha Turecka. To priamo susedí s problémovými krajinami Blízkeho východu – Irak, Irán a Sýria. Takzvaný most, ktorý by mal slúžiť na zbližovanie dvoch náboženstiev a kultúr, sa v budúcnosti môže premeniť na vstupnú bránu teroristov do Európy. Nemenej známy je aj fakt, že niekoľko tureckých občanov spolupracuje či je členom teroristických skupín. Lenže to všetko nám bolo známe už ďaleko predtým než sme sa stali tvorcami ilúzie, ktorú rokmi vydávame za realitu. Presne tá Európa, ktorá hlása pluralizmus, nediskrimináciu, toleranciu, spravodlivosť, solidaritu a rovnosť, stojí pred výzvou, aby sa teraz zachovala čestne a dodržala svoje sľuby.
