Páči sa mi koncept. Ženy na výslní. Ženy vyberajú. Lebo to odráža dnešnú spoločnosť. Kedysi pri bare stáli muži v koženkách a pozerali na tancujúce estrogénky na parkete, pili vodku a potom išli zbaliť kočku s fínskym prízvukom. Ženy ľahko prehliadli pár trápnych fráz a vycucali si z danej situácie len chcenie. Túžbu. Snahu. Dnes tancujúce estrogénky za rukávy ťahajú chlapov, ktorí si zvykli vyčkať na správnu chvíľu až kým ju dobrovoľne nezmeškajú. Dnešní muži sú ako pstruhy v stojatej vode. Pokiaľ nemusia, nepohnú sa. A akosi si zvykli, že samičky z ktorých sa dá vybrať, im občas hodí slabomyseľný rybár.
Treba však uznať, že väčšina šeliem z Take me out po pár prehovoroch nemá inú šancu ako loviť. Za burácajúceho potlesku ľudí, ktorí sú slabo zaplatení za podobné hriechy voči sebe samým, prichádzajú do epicentra dravé šelmy. To je ich označenie, to si nevymýšľam. V pozadí ide zvučka o tom, že tieto ženy sú výberom, sú vzorkou, sú prototypmi zo slovenských žien a symbolizujú hneď niekoľko superlatívov naraz.
V jednej osobe nájdete inteligenciu, krásu, láskavosť, skvelú schopnosť postarať sa o domácnosť či domácich miláčikov a v neposlednom rade aj o muža. Takéto osoby zaplňujú priestor ako cukrová vata žalúdok. Áno, presne tým istým nepríjemne sladkým, lepkavým spôsobom. Po ceste si dve vyvrtnú kotník na štekloch, ktorými by ste vypitvali muflóna, jednej odpadnú vlasy a ďalšia padá ako hajzlový pavúk, pretože nevidela na cestu cez hustý porast na očiach, ktorý už nemá právo nazývať sa mihalnice. Ak by tak možno ovievače alebo neviem. (ale aj Harabin si stále hovorí sudca, takže asi to necháme tak)
Tie, ktoré prežili cca. 10 metrovú trasu, sa postavia k svojim pultíkom a tvária sa charakterne. Akože každá svojim charakterom. Jednu som si obzvlášť zapamätala. Vlastne som si ich zapamätala viac, samozrejme žiadne mená, tie nie sú podstatné. Ide o charakter. Bola blondínka, mala obrovské poprsie (kebyže veľkosť ženského poprsia hodnotíme fázami mesiaca, tak toto bol jednoznačne spln),macaté pery a šatičky tesne pod začiatkom stehien. Toto všetko, ako ona sama avizovala, je len na pomätenie uchádzačov o jej tenkú rúčku. Slečna má totiž červený diplom z práva. Aj som sa chcela pristaviť a popýtať sa, koľko taká sranda dnes stojí, ale bála som sa. Bála som sa, že by mi obraz pohybujúcich sa červených vankúšov v noci mátal hlavu. Spolčili by sa ešte s perami Silvie K. a celú noc by ma naháňali a chceli zožrať. Alebo napichať. Pche, ďakujem pekne.
Obyčajná spotená žena ako ja, ktorá v pozadí čakala na ďalšie nuánsy tejto telenovely o láske a nenávisti k vlastnému telu zároveň, by si azda mohla začať pripadať nedôstojne. Akože pomerne šedo a vlastne celkovo mimo level. Ako malá nepodstatná služobnica týchto šeliem na piedestáli svetskej krásy a nádhery. Aj som sa tak cítila. Niekedy sú jednoducho také dní, že veta : ,,Skutočná krása sa skrýva vo vnútri." , ti lezie na nervy. A keby v ten deň chcel diabol odkúpiť tvoj intelekt za nevídanú príťažlivosť, asi by si sa dala ukecať.
Keď si neviem dať rady s vlastnými pocitmi, rozmýšľam, čo by na to povedal starý otec alebo stará mama. Bolo by to asi takto.
Starý otec: ,,Drahá moja vnučka, spamätaj sa. Taká jako oni, ty nikdy nebudeš. A či je to dobre či zle, to si posúď sama. Ty stehna by si veru jako mohla čosi...ale inak ti nič nechýba. Šak si zdravá, máš čo jesť, hlava ti slúži a hotovo."
Stará mama: ,,Dievčatko moje, radšej buč večer pred zrkadlom nad tým jako vypadáš, ako by si mala bučať nad tým, že si sa k niekomu zle zachovala. "
HESLO DŇA: Niekedy sa ti zdá, že sám svet čaká, že budeš očarujúca a krásna. Pokojne ho nechaj čakať a za ten čas sa nauč byť hlavne svoja. Pís! (peace)
