Nevážila som si spánok. Tak málo som toho za celý nematkovský život naspala! Bola som hlúpa a do noci som čítala knihy pri zlom svetle alebo flámovala do rána. Roky som sa hrala na Margaret Thatcher a z hrdosti som spávala len 5 hodín a následne som hneď po zobudení zvládala milión povinností, záujmov,kávičiek. Tak veľmi som sa klamala!!!
Počujem známe zívnutie. Je asi jedna-dve hodiny nadránom. Najhlbší spánok celej aleje zhasnutých panelákových spálni. Rozsudok je jasný. Niekto v tejto izbe nespí.
Zaradzujem vylučovaciu metódu na plné otáčky a modlím sa, aby to bol môj manžel, ktorému stačí vynadať za večerné prejedenie sa a spí pokojne ďalej. Výčitky chlapov, uspávajú keby ste náhodou nevedeli. Nič. Muž spokojne odfukuje ako hybernujúci medveď a keby sa zobudil,hneď by som mala pripravenú výčitku na uspanie:,, Ty tak hlasno spíš,že budíš naše dieťa!!!"
Je to on. Jednoroký, dvojoký predátor nespí. Záchranná akcia sa začína pri tom bielom moku v ktorom sa pre každú ponocujúcu matku skrýva pravda. Áno, v mlieku je pravda,nádej, láska. A ak je po mlieku na perách dieťaťa úsmev a oči dokorán, záchranná akcia sa minula účinku.
Nasledujú ťažké minúty trvajúce ako rok na Venuši. Dostávate sa do stavu transvedomia, kedy aj spíte a aj vnímate ako vaše koleno hladí hlavu metajúceho sa plodu. Prejde minúta a plod všetku svoju silu,ktorú má, investuje do intenzívneho snaženia dostať sa tam, odkiaľ vyšiel. Začína nohami a bolestivo si razí cestu. Chvíľami prehliadate bolesť a túžite, aby sa mu to podarilo.
Ráno je hnusné. Doslova odporné. Zrazu chápete známe slovenské úslovie: ,,Cítim sa akoby som v noci rúbal drevo." A aj sa rúbalo. Z vás. A na vašich trieskach si dieťa sladko ustlalo a spí dovtedy, kým mu to zaručene nerozhádže ťažko vybudovaný režim. Poznáme,však, mamičky?...
Silná káva núka otázky.
Bože,prečo som tak málo spala, keď som ešte mohla? Vyspím sa ešte vôbec niekedy? Prečo práve ja?
Prichádzam skontrolovať spiaceho tvora. Deti majú čarovnú schopnosť, že aj so zatvorenými očami vedia dávať odpovede. V tej chvíli som si uvedomila, že by som ho nevymenila ani za príbeh dostatočne vyspinkanej Šípkovej Ruženky, že sa vyspím, keď budem stará. Možno.Ak ma po nociach nebudú trápiť možné verzie neúspechu môjho veľkého syna.
Celé toto kontinuálne nespanie stretlo práve mňa, pretože šťastie si nájde každého a má rôzne podoby.
