Ako to starká myslela, už asi viem. Vraví sa, že s mužom sa neradno dohadovať, keď je hladný, keď pozerá televízne správy alebo keď očividne niečo neurčité opravuje. Starký zvykol často opravovať práčku a namiesto toho namontoval nový vodovodný kohútik a preto sa ho starká nikdy nepýtala na podrobnosti opravy, ktorej by aj tak nepochopila. Lebo on sám nevedel. A iba by sa rozčúlil, že sa ho pýta niečo na čo nemá odpoveď. To muži neznášajú.
Hádali sa málo, lebo starká poznala kde pramení jej ženská všemocnosť a vždy vytušila tú najdokonalejšiu chvíľu kedy pohnúť svojím chlapom, tou zdanlivo mocnou a tvrdohlavou horou, tak ľahko ako keď zdrapíš slepé mača za kožúšok. ,,Poznáš svojho muža,kvitneš ako ruža"...dokonalé,stará mama.
Poznávam toho svojho. Ťažko to, ženy moje. Žijeme v dobe emancipácie a ťažkej driny a keby dnes robili nábor do uránových baní, stovka žien by viedla svojich chlapov za uši dovnútra a nakoniec by išli robiť miesto nich. Lebo je to rýchlejšie. Stojí to menej ako nervy. Je to lepšie spravené. Je tam poznať ženský jemnocit a predsa tvrdú ruku.
Fuck. Toto robíme, viete/me to?
Namiesto toho,aby sme si mužov poznali a pýtali si skutky v správnom čase, konáme miesto nich. Nečakáme. Think less,do more však v tomto prípade vedie do čiernej diery, ktorá sa otvára v hlbinách zanesenej umývačky, ktorú si budeme musieť vyčistiť samy, lebo chlap si už zvykol. Potom sa stretávame v ringu výčitiek a lenivých hovád, sprostých tlsťoprdov, pomalých idiotov. A samozrejme na vysokom brale sa vo vlastnej hlave vypína postava dokonalej ženy, ktorá všetko dáva aj bez muža. Nič neočakáva,sama zachraňuje národ a rodinu. A spotrebiče.
Ani tento vznešený obraz však neprináša šťastie do hlavičky makovej a je to tým, že muž by nemal vstúpiť do zóny komfortu natoľko, že výjde z obrazu muža a naopak. Stačí byť len žena.
Žena, ktorá si pozná svojho muža a vďaka tomu kvitne ako ruža.
