Tí, čo ma poznajú, vedia. A tí, čo ma nepoznajú paradoxne vedia ešte lepšie.
Nie som ten typ matky, ktorý by sa hodil na titulku príznačného časopisu ako Mama a ja alebo Moje dieťa a Montessori, Moje dieťa a jeho zdravie, Moje dieťa a kontinuálna dezinfekcia, Mama háčkuje, Mama a tie ostatné zlé mamy, Dobré dieťa a zlé deti... Jednoducho nie som. Za deväť mesiacov môjho tehotenstva som odoberala všetky podobné mesačníky v nádeji, že takou budem. Tou usmiatou, vzornou, čistou, s názorom. Najlepšie, keby také bolo aj moje dieťa. Nie je a ja tiež nie.
Naše nežné tváričky totižto v sebe majú kúsok z pekla..len malý kúsok..možno len ohnivko, ale predsa. Majú ho tam. Lebo takým diabolským spôsobom, akým ti len dieťa dokáže posunúť vlastné hranice, to nedokáže nikto. To ti zaručujem! Čím som staršia v koži matky (oži v koži), prichádzam na to, že rodičovstvo je súťaž so sebou samým. Nie s ostatnými rodičmi...
,,Unavuje ma táto mamičkovská diverzita." povedala mi jedna známa, ktorá odmieta mať deti, lebo sa bojí batikovaných mamičiek, ktoré v ľadvinke schovávajú Savo, ktoré ti bezrozmyslu nastriekajú rovno do očí ak sa opovážiš jej dieťaťu ponúknuť údený korbáčik.
Diverzita matiek. Čo nám to už mrdá, ženy? Neviem kedy sa to stalo. Tak veľmi sme zemancipovateli, až sme si z evolúcie spravili diverzitu a namiesto podporovania sa v úsilí nezabiť každodenne svojho potomka, sa predbiehame v zaručených návodoch na materstvo. A potom tá jedna z nečakaných mamičiek (akože nečakala, že sa stane mamou) to pozoruje z rohu pieskoviska. Všetky tie príbehy a povesti o bájnych antialergických vankúšoch a himalájskych vodách. Príde domov a namiesto túlenia sa s malým človekom lúšti sudoku samozvanej múdrosti z Modrého koníka. Keď príde tá dvojhodinovka určená na nočný spánok, ona nespí. V hlave jej ide jediná otázka: Som zlá mama? Znovu rozklikne internet a dostane hneď z prvej po papuli. Domáce kaše. No jasné! Domáce kaše z domáceho ovocia. Ak to nerobíš, si zlá mama. A ona to, kurva, nerobí! Lebo žije v meste, babky sú stovky kilákov ďaleko a nablízku sú len skvelé matky, ktorým toto tajomstvo ani za nič nemôže prezradiť. Je zlá mama!
Poviete si, že preháňam. Ani nie. Mňa preháňalo, keď som toto žila. Prvé dva roky v presvedčení, že som nedostatočná. Aj napriek tomu, že na pieskovisko obliekam svoje dieťa ako do kostola, tak prvá diverzifikovaná matka skríkne : Upáliť! Lebo. Lebo. Lebo vždy sa niečo nájde. Vždy sa nájde niečo, prečo si ty vlastne ani nemala mať deti.
Dnes je deň matiek. Všetkých. Aj diverzifikovaných. (vôbec neviem či správne skloňujem a vlastne používam to slovo, tak kašlite na kritiku ak viete, čo tým myslím) A vo mne sa prebudila nasratá potreba poučovať aj keď pracujem na tom, aby som sa toho zbavila. (prisahám)
Teraz sa ťa niečo opýtam.
Nechala si svoje dieťa výjsť von otvorom do ktorého by sa kvôli veľkosti zvonka určite nedostalo?
Obetovala si spánok pre svoje dieťa?
Robíš veci, ktoré neznášaš a nerobíš veci, ktoré máš rada kvôli svojmu dieťaťu?
Obetovala by si v sekunde svoj život za svoje dieťa? ( Skús si tú otázku položiť aj s jedlom. Ak je v jednej otázke tvoja odpoveď NIE, niečo nie je v poriadku. Najedz sa a skús to ešte raz)
Milá matka, nerobíš tieto veci kvôli svojmu dieťaťu...robíš ich preto, že si dobrá mama. A basta. A fidli. A jelito kopyto platí to. Nikto ti to nezoberie. Je to tak. Nech si píšu, vravia, žijú ako chcú. Miluješ svoje dieťa a to sú dve muchy jednou ranou. Znamená to, že ty si lepší človek a z neho ho tvoríš.
Všetko najkrajšie, mamy.
HESLO DŇA: osrať diverzitu
