Nosiť okuliare som začala vo svojich šiestich rokoch. Bolo to pre mňa niečo nové a ani by som si to nevšimla, nebyť detí v triede, ktoré mi neustále pripomínali, že mám okuliare a smiali sa z mojich očí. Nemám veľké oči a vždy mi to bolo ľúto. Postupne som sa s okuliarmi totálne zžila. Život s nimi je zvláštny. No veď len posúďte. Nestalo sa niečo z toho aj vám?
Nanášanie make-upu alebo očné líčenie/návšteva kaderníctva
Pre dievčatá s okuliarmi je make-up hotová pohroma. Jeho zvyšky sa zachytia na vnútornej strane okuliarov, na skle sa vám môžu objaviť stopy po riasenke a nikto nevidí námahu, ktorú ste venovali očným tieňom. Samotné líčenie je veľká sranda, pretože ste pri ňom doslova nalepení na zrkadle. Spraviť si očnú linku je skoro nemožné...A čo tak návšteva kaderníka/kaderníčky? Zvoliť si nový účes vždy znamená prekvapenie, keďže vás kaderník požiada, aby ste si zložili okuliare a vy sa nevidíte. Kaderníkovi teda vkladáte všetku svoju dôveru, že nebudete z účesu sklamaní. Po úprave vlasov sa takmer vždy pousmejem pri otázke: „Môže byť?“ „Neviem, nevidím. Musím si dať okuliare.“
Rýchlo sa zašpinia/nemáte po ruke správnu látku na ich očistenie
Bežne sa stáva, že na sklá sa uchytí aj tá najmenšia smietka, ktorá vám môže brániť vo výhľade. Denne si musím sklá čistiť aj dvadsaťkrát. Samozrejme, látkou to môže byť ešte horšie. Určite mi dáte za pravdu, že vlnou sklá rozhodne neočistíte.
Neustále si ich musíte naprávať
Nemusíte vykonávať žiadnu extra fyzickú námahu, aby vám okuliare stále padali z nosa. Avšak pri spomínanej fyzickej námahe je to o čosi horšie. Prirodzene sa potíme. Nám s okuliarmi nielen padajú okuliare ale orosia sa nám aj sklá. Vďaka noseniu okuliarov sa vám pri koreni nosa na oboch stranách vytvoria špecifické malé jamky, ktoré už nikdy nezmiznú.
Počasie: prechádzať sa v daždi alebo počas zimných mesiacov zo zimy do tepla je predsa taká zábava...
Poznáte to...prší a na sklách sa vám objavia malé kvapky, ktoré v rýchlosti nemáte čas očistiť. A ak ich chcete očistiť, nemáte pri sebe správnu látku, takže sa vám kvapky vody skvelo rozmažú po skle a vy vidíte ešte horšie. Zmena teploty z exteriéru do interiéru v zimných mesiacoch spôsobuje hmlu na vašich okuliaroch. Podobne je to aj v prípade varenia alebo pri pití horúcich nápojov. Prosím, vymyslite už niekto stierače na okuliare. :)
Zamotanie do vlasov/fotenie
Keďže som krátkozraká, pri prezeraní internetu na mobile si dávam okuliare na vrch hlavy. Pri spätnom nasadení na nos dochádza k tomu, že sa okuliare nepríjemne zapletú do vlasov. Následne snaha rozmotať to je občas trochu bolestivá. Rovnako fotenie býva zdĺhavým procesom. Okuliare odrážajú svetlo a spôsobujú jasné štvorčeky, ktoré zakrývajú oči. Máte niekoľko možností ako ich odstrániť: buď budete nepríjemne kloniť hlavu, alebo sa fotiť bez okuliarov či zaraziť si okuliare až ku koreňu nosa. Garantujem vám, že v tom poslednom prípade budete vyzerať ako mimoň. Skúšali ste hrať karty? S okuliarmi nemožné. :)
3D filmy, stereotypy vo filmoch a slnečné okuliare
Do kina na 3D filmy nechodím. Necítim sa príjemne mať na sebe dvoje okuliare. A čo tak stereotypy vo filmoch? Všimli ste si, že ak si vo filme hlavná hrdinka zloží okuliare, zrazu ten, ktorý sa jej páči, odpadne z jej krásy a začne si ju všímať? Alebo, že dievča/chlapec s okuliarmi sú nudní šprti? To je trápne. Slnečné okuliare nenosím. Keď som bola menšia, naši mi kúpili tmavé sklíčka, ktoré sa mi štipcom pripevnili na miesto medzi sklami. Mala som pocit slnečných okuliarov ale za ten štipec medzi okuliarmi som sa neskutočne hanbila. Niekto s okuliarmi to rieši tak, že si neustále mení slnečné okuliare s dioptrickými alebo nosí na dioptrických slnečné ale tieto riešenia mi prídu nepraktické.
Skúsili ste si okuliare odložiť? Šanca, že zabudnete, kde ste ich dali a že si na ne sadnete je obrovská.
Občas si okuliare skladám dole. Keď si chcem odpočinúť, pretrieť oči alebo aj pri bežných situáciách ako je sprchovanie či cvičenie. Stáva sa, že jednoducho zabudnete, kde ste si ich položili. Následné hľadanie okuliarov bez okuliarov je náročné. Nehovoriac o hľadaní okuliarov v tme. Nie som slepá ale môj svet bez okuliarov je rozmazaný. Akoby zle zaostrený fotoaparát. Občas ich hľadám a zabudnem, že ich mám na hlave alebo ak s nimi vleziem do sprchy. Skúsili ste s okuliarmi plávať alebo cvičiť? Skôr ako cvičeniu sa budete venovať tomu, aby sa vám okuliare nezničili. Kúpa nových okuliarov je nákladná. Samotné sklá nie sú tak drahé ako rámy. Ak chcete ísť s dobou a radi sledujete trendy, musíte nejakú tú stovku/dve/tri k rámu prihodiť. Večerná pohoda pri pozeraní filmu je tiež zábavná. Ležať s okuliarmi na očiach alebo v nich zaspať sa nedá. Alebo dá ale máte odtlačok na tvári.
„Môžem si požičať tvoje okuliare?“, „Aké dioptrie nosíš?“ „Wow, ty máš poriadne silné dioptrie. Ako môžeš cez to vidieť?“, „Prosím ťa, nasaď si ich, bez nich vyzeráš hrozne.“
Keď som bola mladšia, otázka či niekto môže vyskúšať moje okuliare bola na dennom poriadku. Akoby to bolo niečo nezvyčajné. Ich reakcia sa mi vždy páčila. Otvorili oči a ústa dokorán, cúvli dozadu a rýchlo mi ich vrátili späť. Títo ľudia, samozrejme, nevedia ako sa okuliare majú správne držať, takže vám po nich ako pamiatka ostane odtlačok prsta/prstov na vašich sklách. Veľmi rada si vymieňam okuliare s niekým, kto okuliare nosí. Vtedy sa vzájomne smejeme na tom, kto má vyššie dioptrie. Sú informácie, ktoré v hlave nenosím, pretože ich nepotrebujem okamžite vedieť. Jednou z tých informácií je aj to, aké veľké sú moje dioptrie. Takže následná otázka: „Ako to, že to nevieš?“ je nemiestna. Či môžem cez tie okuliare vidieť? Áno, preto ich mám. S okuliarmi vidím presne tak, ako zdraví ľudia. Keďže ľudia ma spoznali už keď som nosila okuliare a mám ich pri stretnutí vždy na sebe, šanca, že ma uvidia bez nich je veľmi malá. Je to o zvyku. Ľudia sú zvyknutí, že to k mojej tvári patrí, preto keď ich nemám, vyzerám „čudne“. Hovoriť mi to je ale nedospelé. Poznám človeka, ktorý sa na podobné poznámky smrteľne urazí.
„Nechcela by si vyskúšať šošovky?“, „Nerozmýšľala si nad operáciou? Dnes už sú kliniky, kde ti vedia pekne upraviť zrak tak, že okuliare nemusíš používať.“
Občas mi myšlienka skúsiť šošovky napadla ale...môj kamarát nosí šošovky. Videla som, ako si ich vsádza do oka a následne vyberá a vydesilo ma to. Predstava, že si to umelé čudo strkám pri mojej šikovnosti do oka. Uf, radšej nie. A koniec koncov, šošovky nemôžeme nosiť stále. Keď má môj kamarát príležitosť, nosí okuliare. Nad operáciou som nerozmýšľala. Viem, že v Žiline existuje kvalitná očná klinika, kde vám laserom znížia alebo úplne vylepšia zrak ale toto podstúpiť naozaj nechcem. Kto sa však v okuliaroch necíti dobre alebo má prácu, v ktorej sú mu okuliare príťažou, pokojne môže skúsiť aj túto možnosť. Kamarátka sa po operácii cíti veľmi dobre. Okuliare používa len na čítanie.
Napriek týmto nepríjemnostiam mám svoje okuliare veľmi rada. Rám mením každé dva roky. Už som mala rôzne tvary a rôzne farby. Tie, ktoré nosím teraz, sú viacfarebné. Spredu čierne, na bokoch žlté so sivými a ružovými guľôčkami a vo vnútri okuliarov slabunko zelené. Milujem skúšanie nových rámov. Často to trvá aj hodinu. Som náročná zákazníčka. Pricapená k zrkadlu hľadám ten správny rám. Nie je to totiž jednodňová záležitosť. Pre mňa je to aj módny doplnok vyjadrujúci moju osobnosť. Okuliare nikdy nevyjdú z módy. Dokonca sa stali módnym hitom pre tých, ktorí okuliare nemusia nosiť ale chcú sledovať trendy. Niektorých, ktorí nosia dioptrické okuliare to poburuje. Ako dôvod udávajú, že keby si oni mohli vybrať, okuliare nenosia. Mne to neprekáža. Je to ich rozhodnutie, nie moje. Keď chcú nosiť okuliare, nech sa páči. Ja sa určite svojej lásky k okuliarom nevzdám.
