Naučila som sa, že ľudia často rozprávajú aj iným jazykom ako len materinským alebo cudzím a to hudbou. Možno budete so mnou súhlasiť. Myslím si, že najintenzívnejšie som to prežívala po maminej smrti, keď som mala pocit, že môj svet obklopila tma. Do toho času som nepoznala Nirvanu. Nepotrebovala som ju počúvať. Predtým som sa v podstate ani nezameriavala príliš na text ako skôr na melódiu a tu sa to zmenilo. Takmer každý deň mi kamarát na malý kúsok papiera napísal názov Kurtovej piesne, ktorá presne rozprávala o tom, čo som prežívala. Na druhý deň sa ma pýtal ako sa mi páčila. Dodnes to tak funguje. Niekedy ma hnevá a moju pieseň po desiatich sekundách vypne, pretože „on pozná niečo lepšie“: „Nie, ja ti pustím toto. Poznáš?“. Ak nie, pozrie sa na mňa pohľadom: „Toto nepoznáš? Si ma sklamala,“ vzdychne si, usmeje sa a povie mi názov piesne a meno autora. Sedíme ticho vedľa seba a v pozadí znejú piesne, ktorá má rád. Obrovská pohoda. Vďaka nemu som spoznala mnoho neznámych umelcov, naučil ma pieseň nielen cítiť ale aj jej rozumieť a tiež ma naučil počúvať gospel či punk. Moja škála obľúbených žánrov je obrovská. Špeciálne, obrovské, miesto – okrem Nirvany - v mojom srdci má však Depeche Mode. :) Najmä ich staršie veci.
Ak potrebujeme uzdraviť dušu, hudba lieči naše rany. Ak nedokážem niečo povedať slovami, je tu hudba, ktorá to vysvetlí za mňa. Ak chcem, aby niekto cítil to, čo v daný okamih cítim alebo mi lepšie rozumel, pošlem mu pieseň. Tá niekedy dá odpoveď, keď ma môj hlas zrádza. Ak niekomu pošlem nejakú pieseň alebo mne ju niekto pošle, hľadám hlbší význam. Premýšľam, prečo ten človek zvolil práve túto pieseň, prečo sa s ňou stotožňuje a čo mi tým chce povedať. Za hudbou hľadám emócie. Túžim, aby pieseň venovaná danému človeku bola počúvaná nie ušami ale srdcom, pretože láska žije v hudbe, tak ako žije v nás. A možno ľudia sú hudba. To, ako rozprávajú. Naše spoločenstvá. To, ako naše srdcia bijú. Niečo v rytme. Niekedy v spoločnom rytme. Niekedy je to chaos s vojnou v našej hlave.
Niektorí si zvolia dlhú cestu autom, vlakom, bežia či sa len tak prechádzajú. Zapnú hudbu a vypnú zbytočné myšlienky. Zrazu piesne, ktoré znejú, prenikajú pod kožu. Napájate sa a pridávate hlasitosť. Neskôr pieseň opakujete. Znie stále dokola. Stáva sa spoločníčkou pri dlhých cestách autom, keď potrebujete byť sami so sebou. Tú pieseň počúvate vždy, keď príde tento pocit. Hudba je útek z reality a objavovanie emócií. Môže zmeniť našu náladu, ukázať nový pohľad na situáciu, ktorú prežívame. Hudba je súčasťou konverzácie, spôsob ako stretávame nových ľudí a vytvárame priateľstvá. Hudba nás vedie svetom možností a skúseností. Hudba je niečo, čo zasahuje do každodenného života nás všetkých. Hudba je niečo, ku čomu sa utiekame, ak nechceme nikoho otravovať. Je to útek od našich problémov, ktoré v daný moment nechceme riešiť. Je to niečo, čo nás zdvihne, keď sa cítime mizerne. Inšpiruje nás. Hudba nás definuje. Vďaka nej sa cítime celí. Dostáva nás na nohy v najúnavnejších momentoch, dáva nám silu ak už nemôžeme stáť, učí nás relaxovať a radovať sa z toho, čo máme. S každou notou sa vynára niekoľko tisíc spomienok. Spomenieme si konkrétne na nejakého človeka alebo miesto. Vďaka piesni sa tak často cítime čudno krásne, živo a radostne. A možno občas clivo. Hudba je oslava života. Je to nevysvetliteľná väzba so zvukom, melódiou, rytmom, textom, ktorá nás spája. Nezáleží na rase, pohlaví, sexualite, veku, náboženstve, rode, výzvach či smrti, bolesti a strachu. Sú len srdcia a hudba.
