Život nám ponúka rôzne zmeny, výzvy, problémy a lekcie. Či už väčšie alebo menšie, premýšľame o nich. Premýšľame ako máme/nemáme pri riešení problému postupovať, hľadáme najlepšiu cestu nielen pre nás ale aj pre každého okolo nás. Prečo nám však niekedy prílišným premýšľaním a domýšľaním situácia prerastá cez hlavu? Vidíme skrytý význam aj tam, kde sa nenachádza, analyzujeme problém až do takého bodu, ktorý nás dovedie do slepých a vymyslených uličiek. Svoj život prežívame v strese, obavách o našu budúcnosť a smútku z premrhaných príležitostí. V tomto článku by som veľmi rada napísala pár tipov, ktoré mi pomáhajú žiť šťastnejší život v menšom strese.
Pozerajme sa na situáciu zo širokého uhla. Spýtajme sa sami seba: „Budem sa touto situáciou zaoberať o päť rokov? Dokonca o päť týždňov?“ Tieto jednoduché otázky mi pomáhajú nezaseknúť sa v prílišnom premýšľaní. Svoj čas a energiu zameriavam na niečo, na čom skutočne záleží. Určujme si krátky čas pre rozhodnutia a staňme sa ľuďmi činov. Ak si neustanovíme limit pri našom rozhodnutí, naša myseľ sa dostáva do cyklu rôznych myšlienok a dohadov. Hrozí nebezpečenstvo nereálnych a vymyslených scenárov. Aranžujme svoj deň bez stresu a prílišného premýšľania. Stresu a prílišnému premýšľaniu sa nedá celkom predísť. Ale môžeme to minimalizovať. Všetko začína dobrým štartom hneď ráno. Som presvedčená o tom, že s akou energiou ráno začíname, taká sa s nami bude niesť celý deň. Moje myšlienky ovplyvňuje aj to či som hladná alebo unavená. Vtedy sa objavia negatívne myšlienky a udalosti, ktoré nedopadli v mojom živote dobre a mohli vyzerať inak, keby...V tom okamihu sa takého myšlienky snažím zahnať pozitívnymi a úsmevnými spomienkami. Musíme si uvedomiť, že nemôžeme mať úplne všetko pod kontrolou. Súčasťou života sú aj chyby a pády. Tie nás však učia byť silnejším a opatrnejším človekom. Situácia nás nemusí nutne položiť ale dovolí nám získať skúsenosť. Život si nemôžeme úplne naplánovať. A tak je to správne. Nemyslím si, že by nás nalinajkovaný život bavil.
Neutápajme sa v nejasnom strachu. Moja myseľ vytvára nebezpečné scenáre - čo by sa mohlo a nemohlo stať, keby som urobila a neurobila to a tamto. Uvedomila som si, že najhoršie, čo by sa mohlo stať je niečo úplne iné ako si predstavovala moja divoká myseľ s nerealistickými scenármi. Cvičme, unavme sa. Unavené telo nemá čas na vymýšľanie. Pri zložitých udalostiach v mojom živote rada chodím do hôr. Všetky moje problémy sa ocitajú a zostávajú v civilizácii nízko v doline. Doprajme si dostatočné množstvo spánku. Ak máme mnoho starostí, trápia nás životné udalosti, spánok akosi neprichádza, poprípade je ho oveľa menej. Niekomu pomáha zlepšiť si spálňu, iný si dáva štuple do uší a uzatvorí sa tak pred ruchmi sveta. Nenúťme sa do spánku. Len sa potom prehadzujeme v posteli a po čase nás bolí celé telo. Vtedy ležím na gauči a snažím sa čítať knihu. Ani neviem a spím. Trávme čas v prítomnosti. Žiť v prítomnom čase každý deň môže byť pre nás hodnotnejšie ako byť zaseknutý v minulosti alebo naopak myslieť na ďalekú budúcnosť. Minulosť už nezmeníme a budúcnosť, ktorú si vymyslíme, ani nemusí vzniknúť. Trávme čas aj s tými, ktorí veci príliš neanalyzujú. Náš život netvoríme len my ale tvorí ho aj naša rodina, priatelia. Náš svet vytvára aj to, čo čítame, počúvame a pozeráme. Na nič nie sme sami. Pohľad zvonka nám pomôže vidieť náš problém s inej perspektívy a v možno oveľa krajšom svetle, ako to vidíme my.
Prílišné premýšľanie nad situáciou, v ktorej sme sa ocitli postretne v niektorej chvíli každého z nás. Naučiť sa ostať pokojný a pozerať na situáciu racionálne je cvik a vyžaduje si to čas. Treba si však pamätať hneď od začiatku, že nič nie je tak zlé, ako na prvý pohľad vyzerá.
