K napísaniu tohto článku ma inšpiroval rozhovor s kamarátkou pri limonáde. Rozprávala mi o tom, ako nedobre na ňu vplýva negativizmus, ktorý prináša jej partner domov. Každá dobrá či zlá skúsenosť nás formuje. Niektorých zocelí, iných položí. Poznám mnoho ľudí, ktorí sa najlepšie cítia v pohodlí negativizmu.
V mojej rodine sa nachádza človek, ktorý je ukážkový príklad negatívneho zmýšľania a jeho aplikovania v živote. Svoje chyby a zlyhania zvaľuje na svoju smutnú minulosť. Neprekáža mu, že tá udalosť sa stala pred dekádou rokov a iná takmer pred polstoročím. Každý však máme za sebou nejakú minulosť. Niektorí plávajú bezstarostne životom, iní naopak zažívajú jednu tragédiu za druhou. Obdivujem každého, kto napriek nepriaznivému osudu prechádza životom so vztýčenou hlavou. Známy nie je otvorený novým názorom, potrebuje počuť len súhlas s jeho názorom a keď sa s ním dostanete v názoroch do opozície, idete proti nemu. Za dobre je len s tými, ktorí s ním súhlasia. Neprizná si chybu. To vy môžete za to, že sa niečo v jeho živote nepodarilo. Žije v minulosti. Vtedy bola tráva zelenšia, obloha modrejšia, ľudia na seba milší...V prvom rade, bol mladší. Tráva bola vtedy rovnako zelená, obloha rovnako modrá a ľudia mali ten istý charakter ako dnes. Ten sa nemení. Keď sme mladí, život sa nám zdá bezstarostný, nemáme toľko povinností, záväzkov, naše problémy sú často malicherné, závažnejšie choroby sa nehlásia a istým spôsobom sú tu stále rodičia, ktorí nás vysekajú z problému. Moja generácia napríklad o tejto dobe bude raz hovoriť ako o zlatých časoch. Od známeho som takmer nikdy nepočula na nikoho pochvalu. Pretože to, čo ľudia robia, je samozrejmé. Skôr od neho počujete pri vašej chybe či nepodarku: „Ja som ti to hovoril." Pochvala nie je len kompliment, pochvala je aj možnosť niekoho motivovať k ešte lepším výsledkom. Človek s negatívnym myslením má pocit, že vie všetko a len to, čo on vie, je správne. Ak počuje kritiku alebo odozvu na jeho názor, urazí sa. Všetci sú tí zlí, všetko bude už len horšie, za všetkým treba hľadať niečo zlé. Očakávane je vždy len to najhoršie. Už nevidí krásu života, nevidí slnko. V jeho svete len prší, fúka silný chladný vietor a na oblohe šľahajú blesky. Škoda. Život preňho znamená žiť v smútku a hneve. Nie na seba ale na spoločnosť. Ona je vždy tá vinná, nie on. Pohár je tu poloprázdny, nie poloplný.
Akú energiu do sveta vysielame, taká sa nám vráti. Nie je to len fráza, je to fakt. Ak ráno vstanete s pocitom, že „dnes zas bude blbý deň“, tak on skutočne bude. Zmeškáte autobus, nenaštartujete auto, prídete neskoro do práce a stretnete zaručene len blbcov. Nie, to je len vrátená energia, ktorú ste do sveta svojmu okoliu zo seba vyslali. Keď sa prechádzam po meste, vídavam množstvo zadúmaných, smutných, často zamračených a prázdnych tvárí. Je mi z toho smutno. Viem, že život nie je rozprávka, lúka zaliata kvetmi, slnkom a plná jednorožcov. Lenže negatívnym myslením situáciu len zhoršujeme. Veľmi dobrým pomocníkom je viera. Tá, ktorá je vám srdcu blízka, ktorá vás postaví na nohy a ktorá vám dodá sebavedomie a nakopne vás byť lepším. Ateista neexistuje. Každý z nás v niečo verí. Niekto uznáva klasické náboženstvá či mix náboženstiev, niekto verí v seba, niekto na osud, niekto na energiu zo všetkého živého - podstatné je, že nám to dáva vnútornú silu pokračovať. Naše zmýšľanie ovplyvňuje aj naše zdravie. Pesimisti majú väčšiu tendenciu byť náchylní k depresiám, bolestiam kĺbov či stresu. A vieme, že zo stresu vzniká mnoho zdravotných problémov. Zvláštnou kategóriou sú diskusie na internete. Neviem, kto tomu dal pomenovanie diskusia, keďže na takýchto miestach ľudia nediskutujú ale urážajú sa. Za rúškom anonymity sa šíri negativizmus, arogancia, vulgarizmy a nenávisť. Možno je za tým odstrkovanie v reálnom živote, nespokojnosť so svojim životom, zdvíhanie si ega. S negativizmom ste sa mohli stretnúť už na škole: „Ja tú písomku nedám.“, „Určite budú ťažké otázky.“ „Bože, ja nič neviem.“, „Nezvládnem to.“ Dobre, často šlo o získanie pozornosti ale už aj tak sa očakával jasný výsledok: neúspech. Oveľa radšej som mala spolužiakov, ktorí hovorili, že to zvládnu, že aj keď nebudú vedieť priamo odpovedať na otázku, budú sa snažiť povedať/napísať k danej téme čo najviac. Opýtať sa mojej kamarátky ako sa má je obrovské riziko. Jej snom je otvoriť si vlastnú kaviareň. Lenže ostáva to len pri snoch, pretože na to nemá peniaze. Niektoré veci však nemôžeme mať hneď. Potrebujeme na to čas. Celý život má ešte len pred sebou. No ona svoj sen zahodila do koša: „Nemám na to.“ V podstate sa môže splniť všetko, čo si vysnívame. Náš mozog sníva len o tom, čo už pozná, o čom už vie a čo na svete zaručene existuje. Teraz píšem o životných snoch, nie o fantázii.
Ako zmeniť negatívne myslenie na pozitívne? Nepremýšľať príliš nad danou situáciou. Náš mozog má úžasnú schopnosť vymýšľať si rôzne - často katastrofálne - scenáre, ktoré sa vôbec nemusia naplniť. Obklopiť sa ľuďmi, ktorí zmýšľajú pozitívne, tešiť sa z prítomnosti a budúcnosti. Situácia môže byť veľmi vážna ale kým nám bije srdce a dýchame, máme možnosť niečo zmeniť, vidieť problém vo viacerých farbách. Nič nie je čiernobiele. Pre niektorých je to veľmi náročné ale skúsiť dopriať druhým úspech, šťastie a podporiť ich. Ak to myslíme z úprimného srdca, vráti sa nám to. Sme tu príliš krátko na to, aby sme si život znepríjemňovali závisťou, hnevom, agresivitou či egoizmom. Je dôležité stále sa učiť, nezatvárať svoju myseľ a srdce. Každé zlyhanie chápať ako poučenie a váš životný rast. Možno najťažšie je počúvať kritiku. Ak je konštruktívna a má nás posúvať vpred, je dobré ju počúvať. Znamená, že niečo môžeme vylepšiť. Možno sa treba len viac usmiať na svet. Aj v momentoch, keď je nám do plaču.
