Bez strachu

 Keď v Košiciach po sebe strieľala mafia, zomrel nevinný človek, rovnako mladý a nevinný ako posledná obeť skinhedov. Následne na to sa zakazovali pohreby, boli nasadzované desiatky a stovky policajtov, minister vnútra pravidelne pripomína, koľko mafiánov už nebehá s pištoľou za pásom po uliciach. A to hovoríme o zložito organizovaných skupinách, ktorým násilie prináša obživu. Prečo sa s rovnakou mierou a nasadením nepostupuje aj v prípade neonacistov? V každom meste, kde sú aspoň dve krčmy vie každý mladý človek, do ktorej z nich sa s dlhšími vlasmi neoplatí vstúpiť. Každý, kto sa už aspoň raz táral po vonku po polnoci v ktoromkoľvek z väčších slovenských miest zažil čo to znamená zobrať nohy na plecia a utekať - nie každému sa to podarilo. Fyzickú či aspoň očitú skúsenosť s "náckami" majú desaťtisíce tých, ktorí svoju mladosť nestrávili iba za počítačom.
 Polícia má nielen veľké možnosti, ale zásadnú povinnosť chodiť, trebárs aj každý večer do týchto podnikov, na futbalové a hokejové zápasy alebo len tak, po uliciach a túto ozajstnú spodinu spoločnosti legitimovať a tvrdo a bez váhania zasahovať proti všetkým B & H na bundách či 18-tkam vytetovaných na chrbtoch a predlaktiach. Po nahlásených fyzických napadnutiach ju nemá zaujímať len to, či išlo o rasisticky motivovaný čin alebo či "feťáci neprovokovali" - akékoľvek ublíženie na zdraví, pokus o vraždu či vražda samotná sú predsa dôvodom dostatočným. Nikto by sa zrejme nemal brániť ani väčšiemu počtu kamier, minimálne v centrách miest a všade tam, kde sa ľudia stretávajú alebo väčšiemu počtu policajných hliadok, aspoň počas víkendových večerov.
 Je právom slušných ľudí chodiť bez strachu, je jedno či cez deň alebo v noci, po uliciach. Už by sa konečne mohli začať báť tí, ktorí doteraz strach rozdávali.