Očakávania

Písmo: A- | A+

Stretli ste sa už s tým, že ste sa niekam tešili a nakoniec ste boli sklamaní? Očakávali ste od seba určitý level a nevyšlo to? Veľa ľudí očakáva od seba a od ostatných príliš mnoho čo ich prinesie k tomu, že sú nakoniec sklamaní.

UPOZORNENIE: Všetko čo sem píšem, píšem ako svoj názor. Nikomu vyslovene neradím ako sa má správať a čo má robiť. 

Očakávanie je veľmi zákerná vec. Môže zo sekundy na sekundu zmeniť náladu, emócie a správanie. Prečo píšem zrovna o očakávaní? Bol som človek ktorý očakával stále niečo od seba alebo od niekoho iného. Keď sa to nesplnilo bol som sklamaný, nahnevaný, mal horšiu náladu a bol neprijemný na ostatných. To všetko len kvôli tomu lebo v mojej hlave som si vytvoril scenár čo má ako byť. Trvalo mi dlho kým som to zmenil. Nebolo to vôbec ľahké a preto sa to pokúsim čo najlepšie priblížiť z mojích skúseností.

Pred tým ako som to zmenil som mával denne zlú náladu. Keďže som od 6 rokov hrával profesionálne squash, tak sa na mňa očakávania valili z každej strany. Očakávali sa odo mňa dobré výsledky v škole, rodičia očakávali dobré známky a učitelia očakávali aby som všetko robil podľa nich. To znamená, že som bol pod tlakom už len každý deň v škole. Samozrejme som po škole väčšinou išiel na tréning. Pred tréningom prišli otázky napr. aké známky si dostal v škole (také aké si my rodičia prajeme)? poslúchal si? urobil si všetko ako si mal (ako si želá učiteľka)? Po odpovedaní otázok o škole prišiel na rad tréning. Už dopredu som vedel, že ak na tréningu budem hrať zle tak tréner bude nahnevaný a rodičia sa budú hnevať taktiež. Ešte horšie bolo ak pirišiel turnaj. Tam prišli ďalšie očakávania nie len odo mňa samého ale taktiež od rodičov a trénera. K tomu som mal v hlave otázky typu: čo ak prehrám teraz? budem na smiech? nebudú sa ostatní so mnou kamarátit? Po tréningu, ak som nemal iný program, som išiel domov. Doma bol na mňa kladený další tlak: ak zajtra dostaneš zlú známku tak budeš mať zákaz, ak dostaneš poznámku dostaneš zákaz atď. Jediný čas kedy som nemyslel na tieto veci alebo kedy som nebol pod tlakom bol vtedy keď som išiel spať alebo keď som išiel niekam s kamarátmi. To znamená, že od rána keď som vstúpil do školy až po kým som nešiel spať som bol skoro pod stálym tlakom. Myslím si, že pre dieťa na prvom stupni základnej školy to vôbec nie je zdravé. 

Na druhej strane verím na vývaženosť. Vôbec som tým nechel povedať aby rodičia nechali deti aby si robili čo chcú, to by dopadlo ešte horšie. Treba tam nájsť rovnováhu. Samozrejme chápem keď rodičia prídu unavení z roboty, majú zlú náladu a ešte po tom čo sú vyčerpaní z roboty, sa majú učiť s dieťaťom. Preto nehovorím, že je to len chyba rodičov. Taktiež vôbec nehovorím, že je to chyba učiteľov. Skôr sa snažím priblížiť to ako sa dieťa v mladom veku dostáva pod tlak a pri tom si to viacerí nemusia uvedomovať. 

Od 16 rokov som mával väčšinou zlú náladu. Očakávanie mi to spôsobovalo. Išiel som von s kamarátmi a dúfal som v to ako bude super a ako sa budeme zabávať. Keď sa tak nestalo, tak som bol sklamaný. Pri tom keby som si v hlave nevytvoril scenár ako má byť, tak som namiesto sklamania mohol pociťovať radosť. Skúsim vysvetliť trošku inak to čo myslím. Očakával som od toho 100%. Išiel som von a bolo to na 50%. Keďže som očakával 100% a stalo sa "len" 50% tak ma to dostalo. Keby som si scenár v hlave nevytvoril tak by som rátal s 0%. Keďže by sa stalo 50% a ja som rátal s 0% tak by som bol veľmi šťastný, mal by som dobrú náladu. Tým všetkým som chcel povedať ako očakávanie môže človeka zaslepiť. Ako vie jednoducho zameniť šťastie za sklamanie a to reálne zo sekundy na sekundu. 

Po tom ako som to zmenil som začal byť šťastnejší. Viem, že to môže znieť hocijak ale je to pravda. Teda aspoň v mojom prípade. Bol som veľmi rád keď som mohol byť s kamarátmi, tešil som sa z maličkostí. Verte mi, že pred tým som bol úplne opačný. Maličkosti som si ani nevšímal a na takéto niečo som neveril. Preto by som sa s vami rád podelil o to akým postupom sa to mne podarilo.

Prvý dôležitý krok je to prijať. Priznať si, že som bol založený na očakávaniach. Prijať to nie len tak, že to poviem, ale aj vnútorne. Po tom ako som to prijal som sa snažil mať v hlave, že odteraz nič od nikoho, ničoho neočakávam. Keď som niekam šiel opakoval som si v hlave viacero viet: nič neočakávaj, nepredstavuj si ako bude, nehovor si nič dopredu... Veľmi mi to pomohlo. Išiel som niekam alebo som sa s niekym stretol a bol som rád za to že som v tom momente. Začal som sa viac usmievať, ak maám presne opísať ten pocit tak som bol "ľahší". Inak to nazvať neviem. Postupne ako som si to stále opakoval v hlave som sa raz pristihol, že už si to ani opakovať nemusím. Stalo sa to u mňa ako niečo automatické. 

Neručím za to, že keď to urobíte vy tak vám to na 100% pomôže. Napísal som ako som to robil ja a budem rád ak to pomôže niekomu z vás.

Na záver by som chcel povedať, že pred tým som si také niečo nevedel ani predstaviť. Bola to pre mňa jedna z najťazších vecí. Keby mi niekto niečo takéto povedal, že zbav sa očakávania, neveril by som mu a možno by som sa tak akurát zasmial. Musím ale povedať, že mi to veľmi pomohlo. Som odvtedy vďačnejší, mám lepšiu náladu ako by zo mňa niečo ťažké, čo mi robilo zle, vypadlo. Samozrejme nie som dokonalý, sú ľudia ktorí to ovládajú lepšie a vedia vám to lepšie vyvsetliť. No ja som chcel napísať vlastnú skúsenosť a budem veľmi rád ak to skúsite, zbaviť sa niečoho čo vám podvedome robí zle. 

Zbaviť sa očakávania bola jedná z vecí ktorá mi pomohla sa vyliečiť z nádoru, ale to už je na inokedy. Za vyskúšanie nič nedáte. Nakoniec si možno ako ja poviete, že to všetko stálo za to. 

Skryť Zatvoriť reklamu