reklama

Nemocnica: cintorín

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

 Ako som sa dostal na tento svet? Svet plného lascívnej spoločnosti s totálnym morálnym úpadkom? Zrodil som sa. Sofistikovanou mocnosťou z radu siedmich nebies a vesmírneho sveta, zrodila sa hmota nehmatateľnej duše. Hmota väčšia než nekonečný vesmír. Hmota obsahujúca tie najjemnejšie a najmagickejšie ingrediencie, esencie vôní, tvarov a najhlbších myšlienok zo studní vydaných samotnými hviezdami a mesiacom. Mesačná duša oprášená trblietkami mliečnej dráhy z galaxie. I samotný vznešený smútok, samota, citlivosť sa stretli s brutálne neuveriteľnou schopnosťou milovať a trpieť voči nenaplniteľnosti tuho a dlho očakávaného, čo sa po čase zmenilo na nenávisť..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Moje meno, Grimeo, bolo už vopred odsúdené na život solitéra s bratmi pochmúrnosti a smútkom samotným. Môj tieň neustále sprevádzal ako oddaný služobník Hegiel, ktorého najväčšou cnosťou bola snáď posledná nádej vo vieru v niečo, alebo niekoho, kto dokáže ukojiť večný hlad a túžbu po šťastí a láske. Bol som len bezbožné telo v dlaniach túžob, v zakrvavenom srdci. Stáročiami som putoval sám. Ošľahaný mnohými ľudskými osudmi. Predstrojení mi boli mnohí, zväčša obyčajní, ničím zvláštni ľudia. Ľudia – červy, kutajúci sa vo svojom bahne, netušiac o veciach sofistikovaných o svelte v tme a o “osudovej”. Videl som mnoho príbehov, občas krutých, občas nádherne komplikovaných a poznačených čarovnou túžbou a nádejou po raji bez jaziev, no s bezútešným koncom. Nenaplnené osudy. Svoje obete som si vyberal. Krv človeka v sebe predsa nesie jeho dušu, osobnosť, myšlienky a aj tie najkrutejšie pocity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osudným sa mi stal večer, keď som stretol prekliatú bludičku, ktorá zmenila celú moju podstatu..
V noci, zmáčaný splínom, som sa prechádzal kráľovstvom mŕtvych. Moje kroky sprevádzal vietor pohrávajúci sa s lístím, ktoré sa snažilo predbehnúť môj tieň. Mesačný lúč mi ukazoval cestu, pri ktorej mi vánok ticho a potemne pel do ucha piesne o sladkom zatratení. Nerozmýšľal som kam kráčam. Moje nohy viedlo ticho obalené vo svetlách náhrobných sviec. Blikali v rytme bitia môjho srdca. Len ony mi stále dávali najavo, že ešte vo mne z neho čosi zostalo. Stále som rád navštevoval cintoríny. To hlasné ticho bolo balzamom na moju dušu. Moja nemocnica, kde som liečil rakovinu duše. Nezniesol som žiaden iný dotyk, okrem jemného mesačného objatia. Mŕtvi ma nevnímali, dýchali pokojom, teda som si nemal s kým zahrať Canastu. Vydal som sa teda hľadať príjemný chladný hrob. Moje útočisko slastného vedomia krutej existencie. Kráčal som stále ďalej a hlbšie. Stretával čoraz divnejších nočných tvorov, ktorí na mňa hľadeli skleneným zvedavým pohľadom. Kláňali sa mi a vpíjali do môjho tela. Zrazu zo mňa opadli a ja som sa zarazil. Zastavil a z pochmúrne krásnych myšlienok ma vytrhol zvláštny výjav. Nečakaný zjav z druhej strany sveta, ležiaci na hrobke. Vdychujúci hviezdny prach, vydychujúci magickú tajomnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ležala tam s nahým srdcom obaleným v čiernom zamate s tou najjemnejšou čipkou. Bezmocná svojou silou, otrokom hriešne slastného spánku. Prikrytá vraními perami, s najblaženejšou tvárou univerza. Čierna mačka, možno puma, s bijúcim srdcom havrana. Slobodná, no spútaná sebou samou. Nemohol som dýchať. Oči sa mi naplnili túžbou. Po poznaní, po precitnutí, po hriechu, po pokání. Mohla mať 20 rokov. Zaspala pri malej svieci pod obrovským mramorovým anjelom, ktorý ju chránil ako matka svoje dieťa. Uspaná vraňou piesňou. Snívala o mne. Tŕpol môj zrak, môj srdcový sval. Sám diabol stál zahanbený a vnímal, aká je láskavosť hrozná. Uzrel cnosť jej tvarov. Rozkrútil sa mi celý svet a v závrate som upadol do katarzie. Bičujúci bol pohľad na tú krásu. Začal som mať samovražedné myšlienky kvôli túžbe byť na chvíľu smrteľný, tak rovnako, ako ona. Vietor sa zdvihol a ona sa zrazu prebudila. Tak hlasný bol môj tlkot a dych. Sokolím zrakom zamierila svoj pohľad priamo na mňa. Na temno žiarila jej aura. Tá moja bola dávno spálená. Blesky v mojej hlave jej spôsobili beznádej a akúsi hlbšiu formu spolupatričnosti. Bosorka! Vycítila môj strach, z ktorého odhrýzla aj ona. Sledovali sme sa z dvoch koncov sveta. Ja, z mojej strany večne nemŕtvych zatratencov, ona, zo svojej strany polomŕtvych pomätencov. Na kolená ma skoro zrazila myšlienka, ktorú mi vyslala. Rovnako som uzrel zdesenie v jej očiach, keď zistila, že jej duša je rovnako chorá, ako tá moja..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom momente sa vo mne začal boj. Zvieracie, prirodzené pudy zacítili pach krvi. Krvilačné zviera ale brzdil niekto nový, cudzí, vo mne. Zľakol som sa sám seba a v tom momente sa stratil v pochybnostiach mne nejasných, v temnom sade mŕtvol. Nechal som ju tam ležať pod ochrannými krídlami. Zmeravela a ja tiež. Bežal som ako o život. Preč. Preč… PREEEEČ! Moje sanatórium sa mi stalo nebezpečným. Moju liečebňu ktosi napadol. Vlastný domov sa mi stal pascou. Bežal som a utekal ešte asi hodinu, kým som sa dostal na opačný koniec mesta. Z mojej katedrály som ako gargoyle chrlil a vykričal dušu a preklial nočnú oblohu za uhranutie, ktoré mi spôsobilo. Začalo liať a dážď padal na moje choré telo. Prial som si byť iba kvapkou, čo zem pohltí a vpije ju navždy do svojich útrob. Kvapky len obmývali moje telo a myseľ. Len telo.. a.. myseľ.. Kým som zaspal, pokúsil som sa poslať mysľou mojej bludičke odkaz: “Nesnaž sa prečítať dušu osamelého človeka.. Nájdeš v nej viac, než si myslíš a viac, ako by si mohla zniesť..”

Nikola Šimonová

Nikola Šimonová

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

People once believed that when someone dies, a crow carries their soul to the land of the dead. But sometimes, something so bad happens that a terrible sadness is carried with it and the soul can't rest. Then sometimes, just sometimes, the crow can bring that soul back to put the wrong things right.Believe in a heaven, believe in the night,believe there's a path to follow, believe in the light...just believe in angels...I want to believe... It can't rain all the time (~CROW~MAD~GIRL~) Zoznam autorových rubrík:  BásneDays of War, Nights of LoveSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu